Búrame všetky doterajšie predstavy o EKS

Po vyliečení z detských chorôb, ale stále najrýchlejšie a najefektívnejšie. Elektronické trhovisko. O EKS sa rozprávame s tým najpovolanejším, ktorý stál pri jeho zrode i vývoji. Predstavujeme Borisa Rybára, riaditeľa oddelenia v EKS v Anasoft APR. 

Elektronické trhovisko, ktoré si všetci spájame s tromi písmenkami EKS, je v dnešnej dobe po absolvovaných tisíckach obchodov a zobchodovaných stovkách miliónov eur najväčším elektronickým obstarávacím projektom v našej histórii. Má za sebou zaujímavú krivku vlastnej charakteristiky i povesti – od jediného predstaviteľa transparentnosti v očiach riadiacich orgánov až po zatracovanie v súťažení nebežných služieb a prác vo svetle dnešných výkladových stanovísk. Všetko to však prežilo a dnes je stále východiskom pre drvivú väčšinu tých verejných obstarávateľov, ktorí chcú nakúpiť tam patriace komodity v skutočne čo najlepšej cene.

Vaša pracovná história sa spája najmä s finančnými gigantmi, ale aj s „ajtíčkovými“ korporáciami. Prečo ste nakoniec opustili poisťovne a banky a skončili pri súkromno-štátnom IT projekte?

Myslím, že som mal vždy bližšie k IT ako k peniazom. Práca v banke či poisťovni mala pre mňa svoj význam, no uvedomoval som si, že IT nie je ich core biznis. IT je pre nich prostriedkom nie cieľom, čo je pochopiteľné, ale ja sa lepšie cítim v prostredí, kde sa to okolo IT točí. A ako som sa dostal k EKS? Myslím, že súhrou okolností. Koncom mája 2014, keď som ukončil svoje pôsobenie v poisťovni, a dával som si prestávku na písanie kníh, oslovil ma Stano Čekovský z ANASOFTU, kde som už pred tým pracoval, s tým, že spúšťajú nový projekt pre verejné obstarávanie, či sa o tom nechcem porozprávať. A rozprávame sa o tom dodnes.

Poďme ku EKS ako takému. Hoci ste „iba“ vyhrali s konzorciom tender na jeho vytvorenie, je nesporné, že ste boli a stále ste počas jeho existencie aj jeho advokátom a permanentným riešiteľom. Prečo ste sa v ňom tak angažovali?

EKS sme od začiatku dodávali ako službu, nie ako dielo, preto zaň cítime prirodzenú zodpovednosť – reprezentuje aj nás ako zabehnutú IT firmu. Od začiatku bolo našim cieľom priniesť systém pre obstarávanie, ktorý by zlepšil pošramotenú povesť verejného obstarávania tak, ako ho dovtedy vnímala verejnosť.

Tak aj preto sme sa nadchli touto myšlienkou – zdieľala totiž našu víziu pre to, ako by veci mali vyzerať a celý čas sa o to snažíme.

Je to celkom pochopiteľné. EKS však bolo vždy tak trochu kontroverzné, najmä preto, že zákon doň obstarávacie inštitúcie nútil a zmenilo sa to iba nedávno. Nevnímali ste ho ako nechcené dieťa (resp. predvoj) nastupujúcej elektronizácie verejného obstarávania?

Vnímali sme ho ako príležitosť priniesť do verejného obstarávania v SR niečo nové. Vedeli sme, že to nebude jednoduché, a ak by som sa mal držať paralely s nechceným dieťaťom tak poviem, že sme ho rozhodli to dieťa vynosiť a obhájiť jeho právo na život. A, samozrejme, sme ho vnímali aj ako predvoj nastupujúcej elektronizácie – veď koniec koncov súčasťou riešenia boli od počiatku aj moduly pre dynamický nákupný systém a podporu procesov verejného obstarávania. Tieto mali už v čase vzniku ten význam, že MV SR ako objednávateľ systému sa nimi pripravovalo na blížiacu sa elektronizáciu. Paradoxom teda je, že hoci väčšina používateľov si pod skratkou EKS predstavuje iba elektronické trhovisko, tak skutočnosť bola od počiatku iná. Akurát tomu nikto neprikladal dôležitosť, lebo elektronizácia sa v tom čase zdala byť ešte ďaleko.

Skúsme sa pozrieť na niektoré štatistiky. Koľko obchodov sa teda od svojho založenia uskutočnilo na trhovisku a v akej hodnote?

Tu by som odpoveď rozdelil do troch bodov.

V nadlimitnom trhovisku je zmlúv 50 za vyše 70 miliónov. Poslednú časť tvoria zmluvy, ktoré v systéme EKS vyhlásilo MV SR formou dynamického nákupného systému či ďalších nadlimitných postupov a takýchto zmlúv je 38. Sú to čísla, ktoré presahovali akékoľvek naše očakávania, najmä preto, že gro súťaží je v podlimitných hodnotách často iba za niekoľko tisíc eur.

Kód softvéru bol od počiatku jednoduchý, resp. „blbuvzdorný“, čo sa napokon ukázalo ako výhoda. Obstarávači si na EKS zvykli, i na jeho jednoduché polia a nemožnosť prikladať vlastné textové prílohy a iné traktáty, čo sa ukázalo ako kľúčové pre opis predmetu zákazky a porovnateľnosť ponúk. Prečo padlo rozhodnutie na možnosť vkladať text iba do polí?

Spomínam si na búrlivé diskusie k tejto téme. Hoci si dnes niektorí myslia, že je to pre používateľa obmedzujúce, pravdou je, že diskutované boli aj podstatne reštriktívnejšie možnosti. Keď systém vznikal, bola na mieste aj otázka aké štatistiky by systém mal poskytovať. Často sa skloňovalo slovné spojenie „cenové benchmarky obstarávaných komodít“. Bolo by určite „sexi“ vedieť povedať za koľko sa v priemere predáva 500 hárkov kancelárskeho papiera určitej gramáže a belosti. Dopracovať sa ale k takejto analýze však vôbec nie je technicky jednoduché. Vyžaduje si to údaje v štruktúrovanej podobe. Spomínam si, že sme diskutovali aj varianty, kde by v systéme existovali rôzne číselníky na merné jednotky, farby, hmotnosti a podobne s cieľom vedieť neskôr tieto údaje analyzovať. Napokon však prevážil názor, že systém by mal byť pre používateľov jednoduchý na vkladanie dát. Ostali sme preto pri možnosti oddeliť aspoň funkčnú a technickú špecifikáciu v jednoduchej štruktúre polí. Cieľom bolo, aby boli opisy predmetu zákazky v trhovisku porovnateľné už opticky, a preto sme nechceli aby tam používatelia vkladali hromady príloh, na ktorých budú ilustračné obrázky konkurenčných výrobkov, konkrétne výrobky či iné anomálie obmedzujúce voľnú súťaž. Ako sa ale vraví, žiadny dobrý skutok neostatne nepotrestaný, a tak, hoci sme to robili s tým najlepším úmyslom, množstvo používateľov zrejme prepisovanie údajov do opisného formulára neocení.

Polia mali i majú obmedzený a neveľký počet znakov. Bol to úmysel alebo iba programovacia nevyhnutnosť?

Myslím, že z každého trochu (smiech). Naozaj sme chceli nájsť vhodný objem textu, ktorý by odrážal potreby dostatočného opisu, a zároveň by nútil používateľa rozmýšľať a nie bezhlavo kopírovať.

Tak preto.