Prípravné trhové konzultácie verzus zisťovanie predpokladanej hodnoty zákazky
V ranom období nášho časopisu, teda začiatkom minulého roka, sme uverejnili článok o prípravných trhových konzultáciách – čo táto novinka v zákone o verejnom obstarávaní znamená, ako sa k nej postaviť, ako túto možnosť dotyku s reálnym trhom využiť. Málokto si však možno uvedomuje, ako sú tieto konzultácie prepojené so zisťovaním predpokladanej hodnoty zákazky. Aký je medzi nimi rozdiel a ako postupovať správne, aby sme neboli trhom obvinení z nekalého prístupu?
Zákon o verejnom obstarávaní sa vo veci zisťovania predpokladanej hodnoty zákazky (ďalej len „PHZ“, § 6 zákona) nijako explicitne nerozvádza. Hoci od nového zákona z r. 2015 sa v texte preferuje zistenie PHZ primárne z informácií z nákupu/obstarávaní z iných zákaziek, stále je bez problémov možné zisťovať túto cenu vďaka osloveniu trhu.
V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si mimoriadne dôležitú vec.
Ponechaním naceniť tovar, službu alebo práce prostredníctvom prieskumu trhu musíme pochopiteľne náš opis zaslať tomuto účastníkovi trhu, aby mal z čoho vychádzať a aby náš postup bol zdokumentovaný a preskúmateľný.
Nemusíme ho teda kreovať spolu s trhom (napríklad je nám jasné, čo chceme nakúpiť), nevyužívame teda prípravné trhové konzultácie.
Z určitého pohľadu teda odokrývame informácie, čo sa pravdepodobne ide obstarať, iba niektorým účastníkom trhu, pričom iným nie. Ak by tento postup nereguloval zákon, určite by bol hrozilo riziko, že by tento prístup mohol byť vyhodnotený ako diskriminujúci, resp. zvýhodňujúci oslovené spoločnosti. Na druhej strane pravdepodobnosť, že sa nám podarí nájsť podobný nebežný nákup ako náš v relevantnom čase (max. niekoľko mesiacov spätne) a zistiť jeho cenu, veľmi malá, a preto zisťovanie cien prostredníctvom prieskumu je najefektívnejšia, ak nie jediná možnosť ako získať PHZ.
Ku spôsobu zisťovania PHZ vydal ÚVO aj metodické usmernenie č. 15786-5000/2016 z 12.9.2016:
„V danej súvislosti zákon o verejnom obstarávaní presne neuvádza, čo sa myslí pod vykonaním prieskumu trhu, resp. na koľko hospodárskych subjektov je potrebné sa obrátiť, aby bol takýto prieskum považovaný za reprezentatívny, uvádza sa ale v danej súvislosti, že predpokladaná hodnota zákazky má byť platná v čase odoslania oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania alebo oznámenia použitého ako výzva na súťaž na uverejnenie (začatia postupu zadávania zákazky). V každom prípade by mala stanovená predpokladaná hodnota zákazky vychádzať z podkladov, ktoré majú dostatočnú výpovednú hodnotu, a to aj vo väzbe na zvolenie správneho postupu verejného obstarávania z hľadiska finančných limitov. Z uvedených ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že verejný obstarávateľ by mal predpokladanú hodnotu zákazky prioritne určiť na základe údajov a informácií o zákazkách na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky, napr. podľa svojich znalostí trhu preukázaných prieskumom trhu (porovnávanie informácií z internetových cenníkov, katalógov, letákov, údajov od projektanta a pod.). Ak verejný obstarávateľ nie je schopný takýmto spôsobom určiť predpokladanú hodnotu zákazky, do úvahy prichádza aj realizácia prieskumu trhu oslovením hospodárskych subjektov. V takomto prípade môže verejný obstarávateľ realizovať prípravné trhové konzultácie, t. j. je oprávnený osloviť hospodárske subjekty ohľadne otázok súvisiacich s prípravou verejného obstarávania (vrátane možného stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky). V prípade realizácie prípravných trhových konzultácii je potrebné realizovať primerané opatrenia na ochranu hospodárskej súťaže, ktoré sú príkladom uvedené v § 25 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní.“
zdielať 