Sága nekončí – prekladatelia a tlmočníci po druhé
Už v jarnom dvojčísle nášho magazínu Verejné obstarávania v kocke sme uverejnili článok, ktorý pojednával o novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorá súvisela s úpravou a zmenou jednej z podlimitných výnimiek. Išlo o výnimku na prekladateľské a tlmočnícke služby, pri ktorých sa vypustila povinnosť pre účely výnimky využiť ich iba na účely súdnych a iných konaní – javilo sa teda, že je možné tieto služby využívať bez obmedzenia v podlimite a neobstarávať ich. Bližšie to nešpecifikovalo ani metodické usmernenie, ktoré úrad v tejto súvislosti vydal koncom minulého roka.
Lenže nie je všetko zlato, čo sa blyští. Už v samotnom článku sme na jeho konci avizovali, že predmetné metodické usmernenie nie je v tomto smere vyčerpávajúce a nie je zrejmé, či je možné v súlade so zákonom realizovať obstaranie prekladov a tlmočení, na ktoré nepotrebujeme znalcov, zapísaných do zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, práve cez túto výnimku.
Omnoho viac svetla prinieslo nové metodické usmernenie, ktoré vzniklo ako reakcia na žiadosť súkromnej firmy z konca júla 2018.
Táto firma, ktorá musí postupovať pri obstaraní služieb ako klasický verejný obstarávateľ, zisťovala, či je potrebné vykonávať podlimitné obstarávanie služieb prekladateľov a tlmočníkov, ktoré potrebuje pre svoje podujatia – konferencie.
Na ne však nepotrebuje súdnych tlmočníkov a prekladateľov, ktorí sú zapísaní v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ale iba takých, ktorí svoju činnosť vykonávajú iba na základe živnostenského oprávnenia (teda v súlade s právnym poriadkom), avšak nie ako znalci.
Úrad v metodickom stanovisku č. 9590-5000/2018 z 24. 07. 2018 zaujal nasledovný postoj:
„Dôvodová správa k novelizácii § 1 ods. 12 písm. a) cit. zákona uvádza, že „činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa je upravená samostatným zákonom a ako taká vykazuje znaky špecifickosti nielen v prípade poskytovania týchto služieb na účely občianskeho súdneho konania, trestného konania vrátane prípravného konania, správneho konania, rozhodcovského konania alebo iného obdobného konania. Uvedená špecifickosť znamená výrazné problémy verejných obstarávateľov vhodne nastaviť a zrealizovať proces verejného obstarávania s cieľom vybrať poskytovateľa služby v najvyššej kvalite za primeranú hodnotu. Napriek uvedenému boli bez zjavného dôvodu vyňaté z pôsobnosti zákona len služby znalca, tlmočníka alebo prekladateľa v určených typoch konaní. Táto zmena odstráni existujúce problémy verejných obstarávateľov, najmä s mimoriadne nízkymi ponukami a nemožnosťou garantovať poskytovanie služby prekladateľom alebo tlmočníkom, ktorí boli ponúknutí v rámci procesu verejného obstarávania pre neexistenciu exkluzivity, pri zadávaní zákaziek, predmetom ktorých je činnosť znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.“
Činnosť znalca tlmočníka a prekladateľa je (tak ako je to uvedené aj vo vyššie citovanej dôvodovej správe) upravená samostatným zákonom č. 382/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch“).
Účelom tohto zákona je zabezpečenie výkonu znaleckej činnosti, tlmočníckej činnosti a prekladateľskej činnosti predovšetkým v konaniach pred súdmi.