Povinnosť prechodu na plne elektronickú komunikáciu

Povinnosť prechodu na plne elektronickú komunikáciu

Dlhodobá snaha Európskej únie je systémovo riešiť oblasť verejného obstarávania. Za týmto účelom Európsky parlament a Rada vydali niekoľko smerníc o verejnom obstarávaní, v rámci ktorých je exaktne stanovené, že od 19. októbra 2018 musí prebiehať komunikácia a výmena informácia pri podlimitných a nadlimitných zákazkách výlučne elektronicky, a to bez ohľadu na to, kedy bolo verejné obstarávanie vyhlásené. Hoci elektronické obstarávanie na Slovensku existuje už cca desať rokov, súčasné prostredie v tejto oblasti sa vyznačuje nejasnosťami v oblasti riadenia, legislatívy, postupov a systémov, čo bráni lepšiemu a efektívnejšiemu využívaniu dostupných nástrojov. Ako sme teda pripravení na plnú elektronickú komunikáciu, pozrieme sa v tomto článku.

Postupná povinná elektronizácia verejného obstarávania vychádza zo Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej len „smernica“), zo zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), ako i projektu EÚ/OECD „Podpora implementácie reformy verejného obstarávania na Slovensku v rámci akčného plánu ex ante kondicionality EŠIF“, ktorý bol dohodnutý medzi Slovenskou republikou, Európskou komisiou a OECD, aby Slovensku pomohol pri prijímaní štátneho akčného plánu a splnení ex ante kondicionality (GEAC VO) využitia európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF). V Záverečnej správe tohto projektu sa uvádza: „...keďže nastavenie komplexnej stratégie elektronického obstarávania je kľúčovým faktorom implementácie strategického a účinného verejného obstarávania, získala vzhľadom na svoj vplyv na celkový systém verejného obstarávania na Slovensku štatút najvyššej priority.“

Povinnosť elektronizácie verejného obstarávania od 18. októbra 2018

Z článku 90 ods. 2 smernice vyplýva, že „Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku môžu členské štáty odložiť uplatňovanie článku 22 ods. 1 do 18. októbra 2018 s výnimkou prípadov, keď je použitie elektronických prostriedkov povinné podľa článkov 34, 35 alebo 36, článku 37 ods. 3, článku 51 ods. 2 alebo článku 53.“

Článok 22 ods. 1 smernice uvádza: „Členské štáty zabezpečia, aby sa celá komunikácia a výmena informácií na základe tejto smernice, najmä elektronické predkladanie, uskutočňovala s použitím elektronických prostriedkov komunikácie v súlade s požiadavkami tohto článku. Nástroje a zariadenia, ktoré sa majú používať na komunikáciu elektronickými prostriedkami, ako aj ich technické parametre sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné so všeobecne používanými produktmi IKT a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu obstarávania.

Bez ohľadu na prvý pododsek nie sú verejní obstarávatelia povinní vyžadovať v procese predkladania elektronické prostriedky komunikácie v týchto situáciách:

a) ak by si v dôsledku špecializovanej povahy obstarávania používanie elektronických prostriedkov komunikácie vyžadovalo osobitné nástroje, zariadenia alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné alebo ktoré nie sú podporované bežne dostupnými aplikáciami;

b) aplikácie podporujúce formáty súborov, ktoré sú vhodné na opis ponúk, používajú formáty súborov, pri ktorých nie je možné používať žiadne iné otvorené alebo bežne dostupné aplikácie, alebo sa na ne vzťahuje schéma udeľovania licencií a verejný obstarávateľ ich nemôže sprístupniť na prevzatie alebo používanie na diaľku;

c) používanie prostriedkov elektronickej komunikácie by si vyžadovalo špecializované kancelárske zariadenie, ktoré verejní obstarávatelia nemajú bežne k dispozícii;

d) súťažné podklady si vyžadujú predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno zaslať použitím elektronických prostriedkov.

Pokiaľ ide o komunikáciu, v prípade ktorej sa podľa druhého pododseku nepoužívajú elektronické prostriedky komunikácie, komunikácia sa uskutočňuje poštou alebo iným vhodným doručovateľom alebo kombináciou pošty alebo iného vhodného doručovateľa a elektronických prostriedkov.

Bez ohľadu na prvý pododsek tohto odseku nie sú verejní obstarávatelia povinní vyžadovať elektronické prostriedky komunikácie v procese predkladania, ak je použitie iných prostriedkov komunikácie ako sú elektronické prostriedky nevyhnutné z dôvodu narušenia bezpečnosti elektronických prostriedkov komunikácie alebo z dôvodu ochrany osobitne citlivej povahy informácií, ktoré si vyžadujú takú vysokú úroveň ochrany, že ju nemožno náležite zabezpečiť použitím elektronických nástrojov a zariadení, ktoré sú bežne dostupné hospodárskym subjektom alebo im môžu byť sprístupnené alternatívnymi prostriedkami prístupu v zmysle odseku 5.

Povinnosťou verejných obstarávateľov vyžadujúcich v súlade s druhým pododsekom tohto odseku v procese predkladania iné prostriedky komunikácie ako sú elektronické prostriedky je, aby uviedli dôvody tejto požiadavky v individuálnej správe uvedenej v článku 84. Ak je to uplatniteľné, verejní obstarávatelia v individuálnej správe uvedú dôvody, prečo sa použitie iných prostriedkov komunikácie ako sú elektronické prostriedky považuje za nevyhnutné pri uplatnení štvrtého pododseku tohto odseku.“

Rovnako v našom zákone o verejnom obstarávaní v ustanovení § 187 ods. 8 sa uvádza, že „komunikácia a výmena informácii vo verejnom obstarávaní sa do 18. októbra 2018 môže uskutočňovať písomne prostredníctvom pošty, iného doručovateľa, faxom, elektronicky podľa § 20 ods. 1 alebo ich kombináciou okrem § 15 ods. 6, § 50, § 54 a § 58, posielania oznámení používaných vo verejnom obstarávaní a informácií podľa tohto zákona na uverejnenie publikačnému úradu a úradu a uverejňovania informácií a dokumentov v profile.“

Z uvedeného vyplýva, že po 18. októbri 2018 bude možná komunikácia a výmena informácií, vrátane predkladania ponúk, len elektronicky - až na výnimky obsiahnuté v ustanoveniach § 20 ods. 7 až 9 zákona o verejnom obstarávaní u všetkých verejných obstarávateľov, obstarávateľov a dodávateľov, a to prostredníctvom informačného systému. Dôležité je tiež uviesť, že túto lehotu už nie je možné predĺžiť.

Aký informačný systém použiť?

Nástroje a zariadenia, ktoré sa majú používať na komunikáciu elektronickými prostriedkami, ako aj ich technické parametre musia byť nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné so všeobecne používanými produktmi IKT a neobmedzovať prístup hospodárskych subjektov k postupu zadávania zákazky - verejnému obstarávaniu.

Slovenská republika, žiaľ, nejde cestou Národného elektronického nástroja ako Česká republika. Z usmernenia, ktoré vydal Úrad pre verejné obstarávanie nevyplýva, že by Úrad pre verejné obstarávanie chcel tiež certifikovať informačné systémy, ako to bolo v prípadoch systémov poskytujúcich služby elektronickej aukcie. V tomto smere je Česká republika opäť ďalej, keďže Česká republika má už vydanú vyhlášku č. 260/2016 Sb., o stanovení podrobnějších podmínek týkajících se elektronických nástrojů, elektronických úkonů při zadávaní veřejných zakázek a certifikátu shody.

Z uvedeného vyplýva, že verejný obstarávateľ/obstarávateľ bude môcť použiť na elektronickú komunikáciu a výmenu informácii akýkoľvek nástroj a zariadenia, pokiaľ ich technické parametre budú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné so všeobecne používanými produktmi IKT a nebudú obmedzovať prístup hospodárskych subjektov k postupu zadávania zákazky – verejnému obstarávaniu.

Dokonca tento nástroj nemusí byť ani integrovaný s inými systémami verejnej správy, keďže to zákon o verejnom obstarávaní nestanovuje.

V zmysle § 20 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní „Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, oznámení použitom ako výzva na súťaž, oznámení o koncesii, oznámení o vyhlásení súťaže návrhov alebo vo výzve na predkladanie ponúk, ak ide o podlimitnú zákazku bez využitia elektronického trhoviska, zverejnia podrobnosti o elektronickej komunikácii vrátane doručovania a identifikujú informačný systém, prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizuje.“

K dnešnému dňu tiež Úrad pre verejné obstarávanie a ani iné štátne orgány nevydali žiadne usmernenie, ktoré by sa týkalo odporúčania, aký informačný systém by bol najvhodnejší.

Podľa našich informácií by však mali byť na trhu minimálne dva informačné systémy k dispozícii verejným obstarávateľom a obstarávateľom, ako i dodávateľom, a to bezodplatne. Ide o informačný systém EVO a informačný systém spoločnosti ANASOFT, ktorá vyvíja aj EKS. Oba systémy sú zatiaľ podľa našich informácií v testovacej fáze. V prípade, že by ste mali záujem o testovanie systému spoločnosti ANASOFT, môžete tak urobiť požiadaním o prístupové údaje na e-maili: elektronizaciavo@anasoft.com

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia budú môcť použiť aj iné komerčné systémy, nakoľko zákon o verejnom obstarávaní neprikazuje, aby boli tieto systémy integrované na iné systémy a registre verejnej správy.

Z predmetných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že určenie pravidiel elektronickej komunikácie a výmeny informácií je vzhľadom na funkcionalitu informačného systému v kompetencii verejného obstarávateľa a obstarávateľa. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ zároveň stanovia aj požadovanú úroveň zabezpečenia pre elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sa majú používať v rôznych fázach postupu zadávania verejných zákaziek.