Obstarávanie leteniek vo svetle metodického usmernenia

Obstarávanie leteniek vo svetle metodického usmernenia

Iba málo predmetov obstarávania spôsobilo toľko vrások na čele odborníkom na verejné obstarávanie ako práve nákup leteniek. Tento veľmi nehmotný predmet obstarávania s cenou od jedného eura až po niekoľko tisíc eur za jeden kus bol dlho nočnou morou až chimérou, ktorej ale Úrad pre verejné obstarávanie našťastie odsekol hlavu jedným, resp. dvoma metodickými usmerneniami.

Letenka, resp. ich súbor za jednotku času podľa potrieb obstarávateľskej organizácie (napr. jeden rok alebo viac rokov) nemal zo zákona o verejnom obstarávaní (č. 25/2006 Z. z. a ani 343/2015 Z. z.) žiadne osobitné postavenie, žiadnu konkrétnu regulu a ani žiadnu korektnú „best practice“. Bol to skrátka predmet ako každý iný, ktorý bolo treba obstarať a ak napr. ich potreba na nastávajúce obdobie presiahne limity, v ktorých postačovalo zrealizovať iba prieskum trhu, bolo treba vykonať štandardný podlimitný alebo nadlimitný postup – nákup služby.

A vtedy sa začal boj medzi odborom verejného obstarávania organizácie a žiadateľom obstarania služby. „Obstarávači“ chceli od zadávateľa čo najviac exaktné informácie o tom, čo majú obstarať, nevynímajúc aj čo najpresnejšie dátumy a destinácie letov, ktoré sa majú zrealizovať. Zadávatelia samozrejme nevedeli, či sa vyšší manažéri alebo ministri zúčastnia toho-ktorého rokovania v zahraničí, kedy to naozaj presne bude a koľko možných prestupov bude potrebné zrealizovať za účelom stihnutia schôdzky. Interná diskusia sa dostávala do patovej situácie, kedy sa obstarávači báli vytknutia po rušenia zákona pri prekročení limitu opakovaním ďalších a ďalších prieskumov trhu a zadávatelia stále viac a viac tápali v možných potrebách nielen počas budúcich rokov, ale už i počas najbližšieho obdobia.

Do vestníkov sa teda dostávali rôzne podlimitné a nadlimitné súťaže na dodávateľov leteniek, ktoré sa buď skončili zrušením súťaže bez podania jedinej ponuky (s pokračovaním nešťastného a najmenej transparentného priameho rokovacieho konania) alebo sa skončili uzatvorením rámcových dohôd s viacerými uchádzačmi, ktoré sa priebežne počas trvania týchto dohôd otvárala súťaži (aspoň o niečo lepšie riešenie). Aj v takomto riešení sa však veľmi často vyskytovali situácie, kde nakúpená letenka, o ktorú mali bojovať aspoň tri hospodárske subjekty, ktoré prešli obstarávaním, bola nakoniec i o niekoľko sto eur predražená oproti aktuálnej ponuke – cene na internetových vyhľadávačoch leteniek (na ten istý let v ten istý deň a čas).

Problém sa teda nijako nevyriešil. Okrem toho, že existovalo niekoľko metodických usmernení ÚVO, ktoré pomerne neoblomne trvali na tom, že ide o riadnu zákazku na poskytnutie služieb a zodpovednosť za zvolenie postupu je na pleciach verejného obstarávateľa, v oblasti obstarávania leteniek panovala naďalej neistota. Zásadný prielom znamenalo Všeobecné metodické usmernenie č. 7-2016 zo dňa 18. 08. 2016, ktoré prvýkrát vnieslo svetlo do tohto špecifického nákupu. Celý text je k dispozícii tu:

V tomto usmernení ÚVO konštatuje, že cenotvorba leteniek je veľmi rôznorodá vzhľadom na neustálu ponuku leteniek na otvorenom trhu. Zároveň uvádza, že v praxi môžu nastať situácie, kedy vznikne potreba obstarania leteniek, ktorú nebolo možné predpokladať, a teda ani naplánovať. V zmysle tohto usmernenia teda ide o samostatný predmet zákazky. V usmernení sa zároveň uvádza, že nie je vylúčená ani možnosť uzatvorenia rámcovej dohody z verejného obstarávania na takýto predmet, avšak s vyhradenou možnosťou nenakúpiť letenku cez takto „vysúťaženú“ dohodu, ak sa na trhu nachádza jej lacnejšia verzia v prípade priameho nákupu.