GDPR a verejné obstarávanie – praktická pomoc ako ďalej

GDPR a verejné obstarávanie - praktická pomoc ako ďalej

V uplynulých dňoch prehrmelo celou Európskou úniou štvorpísmenkové zemetrasenie. Od 25. mája 2018 sa totiž začalo uplatňovať NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov. Jedným dychom je potrebné uviesť, že nariadenia EÚ majú priamu záväznosť pre všetky členské štáty EÚ a na ich vykonateľnosť nie je potrebné (a ani žiadúce) prijímať žiadne vnútroštátne zákony.

„Balík“ GDPR noriem (z angl. General Data Protection Regulation, teda Všeobecné nariadenie o ochrane údajov) v sebe okrem nariadenia 2016/679 zahŕňa aj smernicu č. 2016/680, ktorá sa týka osobných údajov, evidovaných policajnými orgánmi. Obe právne normy ustanovujú podmienky, za ktorých je možné legálne spracúvať, evidovať a udržiavať osobné údaje fyzických osôb. O týchto podmienkach pojednáva aj slovenský zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý je samozrejme v súlade s európskym nariadením i smernicou.

Mnoho z nás „véočkárov“ si kládlo otázku, ako a či sa tieto zmeny dotknú aj procesov verejného obstarávania. Je potrebné jednoznačne uviesť, že účelom úpravy ochrany osobných údajov sú skutočne rôznorodé životné situácie, avšak práve verejné obstarávanie je úplne na pokraji týchto noriem. 

Asi nie je zložité prísť na to, prečo je tomu tak. Osobných dát je vo verejnom obstarávaní minimum, naopak, takmer všetky informácie z verejných obstarávaní sú publikované verejne vo vestníkoch, resp. profiloch alebo webstránkach verejných obstarávateľov, resp. obstarávateľov. Navyše, v podstate všetci účastníci verejného obstarávania sú subjekty verejnej moci a obchodného práva na strane druhej. Osobné údaje o fyzických osobách sa môžu vyskytnúť iba veľmi zriedkavo a nepriamo, napr. vo forme životopisu odborného technika a podobne. O verejnom obstarávaní sa i samotné nariadenie zmieňuje iba raz, a to veľmi povrchne a všeobecne v poslednej vete bodu 78 preambuly: „Zásady špecificky navrhnutej ochrany údajov a štandardnej ochrany údajov by sa mali zohľadniť aj v súvislosti s verejným obstarávaním.“

My sa však venujeme práve verejnému obstarávaniu. Čo sa týka stručnej teórie ochrany osobných údajov osôb, tieto môže spracovateľ v zmysle nariadenia spracúvať primárne kedykoľvek, ak mu tieto osoby k tomu dajú jasný a určitý súhlas, prípadne v iných prípadoch aj bez súhlasu. Bližšie informácie sú v Článku 6 nariadenia:

„Článok 6

Zákonnosť spracúvania

1. Spracúvanie je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:

a) dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely;

b) spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy;

c) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa;

d) spracúvanie je nevyhnutné, aby sa ochránili životne dôležité záujmy dotknutej osoby alebo inej fyzickej osoby;

e) spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi;

f) spracúvanie je nevyhnutné na účely oprávnených záujmov, ktoré sleduje prevádzkovateľ alebo tretia strana, s výnimkou prípadov, keď nad takýmito záujmami prevažujú záujmy alebo základné práva a slobody dotknutej osoby, ktoré si vyžadujú ochranu osobných údajov, najmä ak je dotknutou osobu dieťa. Písmeno f) prvého pododseku sa nevzťahuje na spracúvanie vykonávané orgánmi verejnej moci pri výkone ich úloh.

2. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť špecifickejšie ustanovenia s cieľom prispôsobiť uplatňovanie pravidiel tohto nariadenia s ohľadom na spracúvanie v súlade s odsekom 1 písm. c) a e), a to presnejším stanovením osobitných požiadaviek na spracúvanie a stanovením ďalších opatrení, ktorými sa zaistí zákonné a spravodlivé spracúvanie, vrátane požiadaviek na iné osobitné situácie spracúvania stanovené v kapitole IX.

3. Základ pre spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. c) a e) musí byť stanovený:

a) v práve Únie alebo

b) v práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa.

Účel spracúvania sa stanoví v tomto právnom základe, alebo pokiaľ ide o spracúvanie uvedené v odseku 1 písm. e), spracúvanie je nevyhnutné na splnenie úlohy realizovanej vo verejnom záujme alebo pri výkone verejnej moci zverenej prevádzkovateľovi.