Na čo je dobrá žiadosť o nápravu? A prečo je pre nás komplikovaná úprava kaucií?
Podľa nášho názoru je odpoveď na obe otázky: na nič. Žiadosť o nápravu (ŽoN alebo „žonka“) možno nahradiť jednoduchším, a dokonca už existujúcim legislatívnym riešením, pričom všetky jej výhody ostanú zachované. Kaucie je možné výrazne zjednodušiť a odstrániť tak jednu z najzbytočnejších komplikácií v zákone.
Žonka
V súčasnosti sa žonka podáva proti podmienkam uvedeným v dokumentoch, ktoré sa zverejňujú na samotnom začiatku verejného obstarávania (napr. v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch).
Keď sa záujemca o zákazku domnieva, že na začiatku obstarávania je nezákonný prvok, požiada prostredníctvom žonky obstarávateľa o jeho odstránenie. Ten žonku posúdi a prípadne aj vyhovie výhradám záujemcu, a to všetko bez toho, aby bol do tohto procesu zahrnutý úrad. Môže tak vzniknúť win-win-win situácia: obstarávateľ odstráni potenciálne nezákonný prvok (win), záujemca dosiahne čo chce (win), a to bez pričinenia úradu (win).
Ak je však žonka taká výhodná, prečo sa podáva len v začiatočnom štádiu obstarávania?
V neskoršom štádiu už win-win-win nechceme? Ale chceme, preto aj neskôr zákon umožňuje obstarávateľovi posúdiť výhrady záujemcov ešte pred úradom, a to prostredníctvom tzv. „autoremedúry“. Tá je upravená v § 171 ods. 6 ZVO a umožňuje kontrolovanému vykonať z vlastnej iniciatívy nápravu po tom, čo sú mu doručené námietky. Ak tak urobí, úrad konanie o námietkach zastaví. Opäť teda môže ísť o situáciu, keď si kontrolovaný zosúladí postup so zákonom (win), navrhovateľ dosiahne čo chce (win) a úrad s tým nemá takmer žiadnu prácu (win).
Zákon teda umožňuje win-win-win vo všetkých fázach obstarávania, a to je veľmi fajn, až kým sa nezamyslíme, prečo upravuje dva rôzne postupy na dosiahnutie toho istého cieľa. Je hádam náš zákon prikrátky? Alebo príliš málo komplikovaný?
Zákon má byť čo najjednoduchší, aby mu rozumelo čo najviac ľudí. Upravovať jednu a tú istú vec dvoma odlišnými inštitútmi je zbytočnou komplikáciou.
Jeden spôsob by mal ísť preč, a keď už zjednodušujeme, skúsme dať preč ten komplikovanejší – žonku.
Len si to predstavme: zo zákona vymažeme všetko, čo sa žonky týka a rozšírime autoremedúru na všetky zákonné dôvody na podanie námietok. Záujemca teda bude vždy posielať rovno námietky, ktoré kontrolovaný posúdi (rovnako, ako by posúdil žonku), a ak ich uzná ako opodstatnené, v rámci autoremedúry vykoná nápravu. Ak nie, konať začne úrad.
Čo by to spravilo so zákonom?
Odstránenie žonky v prvom rade zmení názov štvrtej hlavy. Keďže jediným revíznym postupom sa stane dohľad nad verejným obstarávaním, rovnako sa môže volať aj príslušná hlava. Ďalej vypadne celý § 163, ktorý delí revízne postupy na žonku a dohľad. Ďalším zjednodušením bude kompletné vypustenie § 164 a 165, ktoré žonku upravujú, ako aj vypustenie § 170 ods. 2 zákona, podľa ktorého musí podaniu niektorých námietok predchádzať jej doručenie.
Výrazným zjednodušením prejde aj úprava lehôt na doručenie námietok. Zákon rieši v § 170 ods. 4 písm. a) a b) de facto až tri (!) rôzne situácie určujúce lehotu na doručenie námietok v prípadoch, kedy im musí predchádzať žonka: 1. prípad, keď je žonka vybavená v lehote; 2. prípad, keď je síce vybavená, ale po lehote; a 3. prípad, keď nie je vôbec vybavená.
Odstránením žonky bude potrebné doručiť námietky do desiatich dní odo dňa určujúcej skutočnosti a bodka.
Zároveň dosiahneme aj zníženie počtu povinných príloh, ktoré musia námietky obsahovať. Odpadla by totiž povinnosť predložiť oznámenie o tom, ako bola žonka vybavená, resp. dôkaz jej doručenia, ak vybavená nebola. Spolu s odpadnutím tejto prílohy by odpadol aj s ňou súvisiaci dôvod zastavenia konania [§ 174 ods. 1 písm. j) ZVO].
Odstránením žonky by sa počet slov v piatej hlave znížil z cca 8 300 na cca 7 570, t. j. o takmer 9 % celej úpravy revíznych postupov.
A ešte bonus: v súčasnosti platí, že námietky možno podať proti skutočnostiam uvedeným v § 170 ods. 3 písm. a) až f) ZVO a, navyše, ešte aj proti všetkému ostatnému [písm. g)]. Načo je dobré vymenovať 6 skutočností a potom skonštatovať, že ešte aj voči akejkoľvek inej?
Jednoduchšie by bolo povedať, že námietky možno podať proti každému úkonu kontrolovaného. Doteraz to nebolo možné kvôli žonke, ale po jej odstránení...
Kaucie
Ak sa v obstarávaní objaví nejaký nezákonný prvok, je žiaduce to napraviť. Jedným zo spôsobov nápravy je podanie námietok. Na úspešné podanie námietok je však potrebné zložiť kauciu.
Tu vidieť, že pri problémoch v obstarávaní je kaucia až terciárna vec. Nesúvisí priamo s obstarávaním, pomocou nej ho nezlepšíme. Kaucia má preto v zákone zaberať len nevyhnutný priestor. Má byť úplne okrajovou záležitosťou. U nás je však upravená na 635 slov (!) a stále má nedostatky (!). Úprava kaucie je tak síce deravá, ale aspoň komplikovaná...
V zákone je upravených až 13 pravidiel pre výpočet správnej výšky kaucie. Všetky tieto pravidlá pritom možno nahradiť jedným,
napr.: „Výška kaucie je 0,1 % z PHZ, najmenej 1 000 eur a najviac 16 000 eur. Ak nie je možné určiť výšku kaucie podľa prvej vety, výška kaucie je 1 000 eur.“
Spolu s nevyhnutnými vedľajšími pravidlami (Dokedy má byť kaucia zložená? Kedy má byť vrátená? Kedy prepadá?), by jej úprava mala 233 slov, teda o 63 % menej ako teraz.
zdielať 