Zábezpeka po odstúpení od ponuky po lehote viazanosti ponúk

Zábezpeka po odstúpení od ponuky po lehote viazanosti ponúk 

Lehota viazanosti ponúk už dlhé roky stojí na okraji záujmu vedy verejného obstarávania. V žiadnom z posledných znení zákonov o verejnom obstarávaní nebola nikdy precízne definovaná a spomínala sa iba okrajovo, najmä v súvislosti so zábezpekou. Ak by nebolo takejto položky v povinnej podobe vo formulári, vlastne by sme si na ňu v drvivej väčšine postupov verejného obstarávania ani nespomenuli. Má teda dnes nejaký zmysel? Akú funkciu má pri spomenutej zábezpeke?

Tento inštitút, alebo ak chcete inštrument, mal vždy pomerne jednostranný charakter. V plnom rozsahu ho ovládal verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Stanovoval jeho dĺžku na počiatku, ako aj rozhodoval o jeho prípadnom predĺžení, ak verejné obstarávanie trvalo dlhšie ako sa predpokladalo. Záujemca ani uchádzač nemal žiadnu kompetenciu vstupovať do jeho parametrov, iba štatisticky podliehal nastavenému plynutiu lehoty a musel sa jej svoju prvotne podávanú ponuku prispôsobiť.

Napriek všetkému lehota viazanosti ponúk plnila i plní dôležitú funkciu v rámci inštitútu zábezpeky. Jej zloženie obstarávateľská organizácia umožní buď formou zloženia finančných prostriedkov na účet organizácie alebo formou bankovej záruky. V prípade finančnej hotovosti na účte a predĺženia lehoty viazanosti organizácia neuvoľňuje tieto prostriedky, iba oznamuje predĺženie viazanosti ponúk. V prípade bankovej záruky v dostatočnom časovom predstihu vyzve uchádzača, ktorý svoju ponuku zabezpečil bankovou zárukou, aby predložil jej predĺženú verziu, resp. vyhotovil novú zábezpeku k dátumu konca pôvodnej lehoty viazanosti ponúk.

Možno o tom mnoho obstarávateľských organizácií ani uchádzačov nevie, avšak rovnako pri bankovej záruke, tak aj pri vložení finančných prostriedkov na účet verejného obstarávateľa, existuje právo uchádzača pri predlžovaní lehoty viazanosti ponúk rozhodnúť sa, či si želá i naďalej ponechať v platnosti svoju ponuku.

Pri predlžovaní lehoty viazanosti sa totiž podstatným spôsobom menia pôvodné podmienky a okolnosti, za ktorých sa uchádzač rozhodoval o vstupe do verejného obstarávania. Na jednej strane je tu nákladová otázka – cena platenej bankovej záruky, resp. cena peňazí za ich vloženie do súťaže (ktoré uchádzač prirodzene ekonomicky vyčísľuje a aj odzrkadľuje v cene ponúkaných komodít), na druhej strane je tu i samotná cena tovarov, služieb alebo prác, ktoré sú predmetom súťaže a ktorých cenu nastavil s ohľadom na túto lehotu viazanosti (teda spravidla čím dlhšia viazanosť, tým vyššie riziko zmien cien na trhu, a tým väčší cenový vankúš si uchádzač ponechá).

Aj keď to v zákone takto precízne stanovené nie je, a nemusí to byť ani uvedené v oznámení, v ktorom komunikuje obstarávateľská organizácia predĺženie lehoty viazanosti ponúk, toto právo nemožno žiadnemu uchádzačovi nijako odňať. Ak predložil bankovú záruku, nesúhlas s ďalším predĺžením lehoty viazanosti vyjadrí napríklad nepredložením predĺženej záruky v lehote pôvodnej lehoty viazanosti ponúk, prípadne aj aktívne, písomným oznámením, že po dodatočnom predĺžení lehoty sa necíti byť viazaný.