Ako vznikal nový zákon - rozhovor s Petrom Kubovičom

Ako vznikal nový zákon - rozhovor s Petrom Kubovičom

Vyštudovali ste právnickú fakultu. Čo Vás priviedlo k verejnému obstarávaniu? Bol to princíp „odriekaného chleba najväčší krajec“ alebo išlo o nejaký konkrétny moment vo Vašom živote, ktorý spôsobil nastavenie tohto kurzu?

Po absolvovaní právnickej fakulty som si predstavoval svoje pôsobenie na prokuratúre, nakoľko v tom čase sa však výberové konania neuskutočňovali, vyhľadával som možnosť „pracovať pre štát“ a náhodne som natrafil na Úrad pre verejné obstarávanie. Verejné obstarávanie sa tak pre mňa stalo prácou ako aj hobby a som vďačný, že som mohol stáť pri prvých rozhodnutiach ÚVO s euro-konformným výkladom zákona.

Akú funkciu zastávate v súčasnosti?

Na ÚVO som si prešiel skoro všetkým :-), od člena námietkárskej komisie, po jej predsedu, od referenta právneho útvaru po jeho šéfa až po súčasnú pozíciu metodika.

Ste odborník, ktorý sa na zrode nového zákona o verejnom obstarávaní podieľal ako člen medzirezortnej pripomienkovacej komisie. Ako by ste zhodnotili túto časť Vašej práce? Bolo to ťažšie, než ste si na začiatku mysleli?

Áno, práca na transpozícii nových smerníc patrila medzi najnáročnejšie úlohy, na ktorých som za posledných niekoľko rokov vo verejnom obstarávaní spolupracoval (a to som pracoval aj na transpozícii obrannej smernice). Treba si však uvedomiť, že transpozičný termín nestihlo viacero členských štátov EÚ a aspoň sa Slovenská republika vyhne zbytočným sankciám za neskorú transpozíciu smerníc. Teda áno, jednoznačne to bolo ťažšie, ako sa na počiatku zdalo.  

Ktoré otvorené otázky ste v rámci tohto procesu museli doriešiť?

Okrem povinnej transpozície sa riešili aj otázky ako napríklad či má byť jeden zákon alebo viacero, aké finančné limity sa majú nastaviť na národnú úroveň v rámci podlimitného postupu, akú formu má mať podlimitná súťaž, ktoré procesné kroky má zahŕňať proces bez využitia EKS, či umožniť zábezpeku v podlimite, či umožniť alebo vylúčiť JED a pod.

Ako sa pozeráte na samotný výsledok implementačného procesu? Je nový zákon posunom ďalej? Ktoré nové inštitúty by ste osobitne uviedli ako skutočný krok vpred?

Toto sa jednoznačne nedá posúdiť, nakoľko verejné obstarávanie má množstvo aktérov a uvoľnenie pravidiel na jednej strane nemusí vyhovovať strane druhej. V rámci transpozície sme sa snažili prebrať všetko nové, čo prinášajú nové smernice. Veľkým prínosom by mala byť najmä elektronizácia VO, tá je však závislá aj od elektronizácie iných úsekov verejnej správy. Ak sa zrealizujú predstavy Európskej komisie napr. pri využití elektronického JED-u (Jednotného európskeho dokumentu – pozn.red.), tak by to naozaj mohlo znamenať malú revolúciu v zmysle odbremenenia od povinnosti predkladať v obstarávaní množstvo dokladov, ktoré by po novom mali byť dostupné priamo z databáz a obstarávateľské organizácie by si ich iba jednoducho „rozklikali“ cez IS. Opakujem však, že všetko je závislé od realizácie IT služieb.

Na druhej strane, aplikácia JED vyžaduje určité zručnosti pri jeho vypĺňaní, ukladaní do formátov a vyhodnocovaní. Myslíte si, že ide naozaj o zjednodušenie?

Zjednodušenie sa plne prejaví až vtedy, keď sa všetky aplikácie prepoja so systémom e-Certis v rámci celej Európskej únie, ktorý by mal následne priraďovať k národným databázam príslušné dokumenty, čo významne môže zjednodušiť vyhodnocovanie ponúk pri cezhraničných procesoch ver. obstarávania. Je to ale všetko podmienené úspešným ukončením procesu plnej elektronizácie verejného obstarávania v členských štátoch, teda aj u nás (úsmev:-)). V súčasnosti sme v prechodnom období.

V budúcnosti by mali byť k dispozícii dostupné elektronické systémy (napr. EVO). Čo sa týka regulácie elektronizácie, domnievam sa a čas ukáže, že bude potrebné nastaviť systém certifikácie – minimálne taký, ako je dnes na el. aukciách – riešenie transparentnosti, bezpečnosti, spoľahlivosti a pod.

Aký je Váš názor na nové zadefinovanie výnimiek z aplikácie zákona, ktoré sú širšie než boli predtým?