Využitie Jednotného európskeho dokumentu v zákazke s nízkou hodnotou

Využitie Jednotného európskeho dokumentu v zákazke s nízkou hodnotou

Na našu redakciu sa pravidelne obraciate s rôznymi otázkami. Najviac ich prijímame od firiem – záujemcov alebo uchádzačov. Nedávno sme sa stretli so zaujímavým dopytom, pri ktorom sme sa rozhodli, že ho rozmeníme i na článok v našom časopise. Otázka znela pomerne jednoducho: je možné použiť Jednotný európsky dokument aj v zákazkách s nízkou hodnotou, teda v postupe podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní? Otázka naberá na aktuálnosti najmä po zvýšení limitov, kedy sa postup podľa spomenutého ustanovenia zákona využíva až do 49 999 € bez DPH.

Pre tých nedočkavých podávame odpoveď: áno, ale zväčša nie. Ako to teda v skutočnosti je?

Inštitút Jednotného európskeho dokumentu (ďalej v texte len „JED“) vznikol z vôle tvorcov európskych smerníc, ktorými sme ako členská krajina Európskej únie viazaná. Tieto smernice boli riadne implementované do nášho právneho poriadku a sú vtelené do textu samotného zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nakoľko smernice EÚ regulujú iba nadlimitné zadávania zákaziek, zákonodarcovia jednotlivých členských štátov si podľa vlastného uváženia a najlepšieho presvedčenia stanovili pravidlá, ako postupovať pri zákazkách s hodnotami pod daným limitom. V tomto kontexte u nás rozoznávame zadávanie podlimitných zákaziek a podlimitných koncesií, ako aj zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou (§ 108 až § 118 zákona o verejnom obstarávaní).

Ako sme už uviedli, JED je inštitútom smerníc, a teda zadávania nadlimitných zákaziek.

Naši zákonodarcovia sa rozhodli, že jeho využitie bude umožnené i pri zadávaní podlimitných zákaziek bez elektronického trhoviska – a to v § 113 ods. 1. V tomto ustanovení zákon prikazuje verejnému obstarávateľovi pri realizovaní podlimitnej zákazky využitie prvej a druhej časti prvej hlavy zákona okrem vybraných paragrafov. V týchto častiach sa nachádza aj samotný JED, a teda jeho použitie je uchádzačovi povolené a verejný obstarávateľ ho vďaka predmetnému § 113 musí v tendri akceptovať.

Iná situácia je v zákazke s nízkou hodnotou. § 117, ktorý ju reguluje, je už tradične pomerne jednoduchý a trvá iba na tom, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli primerané jeho kvalite a cene. Takto široko koncipovaný pojem zákazky s nízkou hodnotou v zásade umožňuje aj využitie kvázi-podmienok účasti, kde má JED zmysel. A podľa reakcií čitateľov je celkom zjavné, že podmienky účasti v tomto postupe sú stále obľúbené.

Vieme si predstaviť, že mnoho dokladov, ktoré verejný obstarávateľ vyžaduje v tejto zákazke, nemusí mať uchádzač k dispozícii v krátkom čase predkladania ponúk (spravidla týždeň). Vzhľadom na vyššie uvedené, využitie JED v tomto postupe zákon nepredpokladá a verejnému obstarávateľovi ho ani nepredpisuje (a taktiež ho ani nemusí prijať).