Koncesie ako potenciálna nehospodárnosť?

Koncesie ako potenciálna nehospodárnosť?

Čarovné slovíčko „koncesia“ počujeme v poslednom čase čoraz viac. Skrýva sa za ním nielen stavba diaľnic, ale aj akékoľvek iné investičné výstavby alebo plnenia služieb, na ktoré nemá verejný obstarávateľ jednorazové peniaze. Aký vplyv má však nedostatok investičných peňazí vplyv na celkovú cenu zákazky, ak sa obstaráva formou koncesie?

Zadávanie koncesií, resp. ak chcete verejných zákaziek formou koncesie, nie je u nás veľmi obvyklým javom. Spája sa prevažne s diaľnicami a PPP projektmi, avšak o koncesii je počuť aj pri developerských projektoch v podobe obytných stavieb (často je verejným obstarávateľom obec pri výstavbe nájomných bytov). Čo to vlastne koncesia je? Približuje nám ju § 4 zákona o verejnom obstarávaní:

(1) Koncesia na stavebné práce je zákazka rovnakého typu ako zákazka na uskutočnenie stavebných prác s tým rozdielom, že protiplnením za stavebné práce, ktoré sa majú uskutočniť, je buď právo na využívanie stavby na dohodnutý čas alebo je toto právo spojené s peňažným plnením.

(2) Koncesia na služby je zákazka rovnakého typu ako zákazka na poskytnutie služby s tým rozdielom, že protiplnením za služby, ktoré sa majú poskytnúť, je buď právo využívať poskytované služby na dohodnutý čas alebo je toto právo spojené s peňažným plnením.

Z uvedeného vyplýva, že rozdiel oproti štandardnej stavebnej zákazke (prípadne zákazke na poskytnutie služby) spočíva v tom, že koncesionárovi (teda hospodárskemu subjektu, ktorý predmet koncesie dodá) umožní obstarávateľská organizácia predmet dodávky využívať, resp. sa počas koncesnej lehoty vyrovná cena za plnenie priebežnými splátkami, resp. poberaním úžitkov z predmetu koncesnej zmluvy. Súčasťou zákazky je i tzv. prevádzkové riziko, to znamená, že pri prípadnom prevádzkovaní predmetu koncesie je koncesionár vystavený komerčnému trhovému riziku, vyplývajúcemu z povahy takéhoto predmetu (napríklad, že trh nebude využívať predmet koncesie v rozsahu, ako sa predpokladá v čase začatia plnenia).

Účelom tohto zamyslenia však je pozrieť sa na potenciálne finančné rozdiely za cenu zákazky, ak sa táto stavia alebo dodáva formou koncesie a bez nej.

Pri koncesii v zásade vychádzame z premisy, že na strane obstarávateľskej organizácie skrátka neexistujú financie, ktoré sú potrebné na realizáciu investičného zámeru, napríklad postavenie diaľnice alebo nájomného domu. Buď je tomu tak z rôznych prevádzkových dôvodov, prípadne tieto prostriedky môžu ďaleko presahovať sumu i niekoľko ročných rozpočtov takejto organizácie.

Potiaľto je všetko fajn. V zásade je jednoduché siahnuť po koncesii a dúfať, že sa nájde na trhu dodávateľ alebo skupina dodávateľov, ktorí stavbu postavia za svoje prostriedky a následne sa zúčastnia na finančnom efekte – výbere mýtneho alebo inej formy plodov a úžitkov z postavenej stavby (nájomného).

Bola by však chyba, ak by obstarávateľská organizácia pred týmto krokom nerealizovala i akúsi štúdiu realizovateľnosti projektu formou vlastného úveru, a máme na túto úvahu celkom presvedčivé argumenty. Ak je totiž obstarávateľskou organizáciou etablovaná štátna firma alebo akciová spoločnosť s veľkou alebo úplnou účasťou štátu, prípadne stavbu obstaráva subjekt miestnej samosprávy (obec, mesto, VÚC), je veľmi pravdepodobné, že finančný úver, o ktorý by takáto organizácia požiadala akúkoľvek finančnú inštitúciu, najmä banku, by dostala vzhľadom na nízke kreditné riziko za veľmi dobrých podmienok. Nehovoriac o možnosti financovať cenu diela alebo služby cez napojenie na štátny rozpočet, využívajúc historicky najnižšie úrokové sadzby na medzištátnom trhu, ktoré dokonca dosahujú negatívne úroky. Všetky tieto možnosti treba minimálne zvážiť a prípadne z nich dostať reálne čísla – napr. ponuky finančných inštitúcií na prefinancovanie diela počas totožnej lehoty, akú plánujeme i pre koncesiu.

Na druhej strane zasa funguje čaro požičiavania peňazí i u komerčnej firmy – dodávateľa, neskoršieho koncesionára. Financovanie cez koncesionára naráža hneď na dve ekonomické nevýhody – najmä s veľkou pravdepodobnosťou nebude mať úplne rovnako, ako verejný obstarávateľ, peniaze v potrebnej výške za účelom postavenia diela. Akokoľvek veľká a silná firma sa rozhodne vstúpiť do koncesnej súťaže, ňou ponúkanú cenu bude musieť zvýšiť o jej externé náklady v podobe úveru. Navyše tento úver nebude nikdy taký lacný ako dostane štát, resp. štátna organizácia alebo municipalita. Či chceme alebo nie, predražovanie diela sa začína skrátka už v tomto okamihu a tiahne sa počas celej koncesnej lehoty.