icon

Miroslav Boháč – zdravotnícke obstarávanie nie sú iba CT-čka

16 min
560 min
0 €
01.10.2017
0x
1000x

Miroslav Boháč – zdravotnícke obstarávanie nie sú iba CT-čka

 

Sme veľmi radi, že v aktuálnom čísle sme mali možnosť porozprávať sa s riaditeľom odboru verejného obstarávania na tak mediálne známom ministerstve, akým je Ministerstvo zdravotníctva. Zaujímalo nás, čo sa tam vlastne obstaráva, akú formu má centrálne obstarávanie a s čím sa v tejto oblasti stretávajú. Aj na konci tohto obstarávania sú stále iba ľudia, ktorí musia používať všeobecný zákon o verejnom obstarávaní i na špecifické komodity...

 

 

Aká je Vaša pracovná história? Vyštudovali ste právo, avšak nezačali ste ihneď s verejným obstarávaním...

Dynamická a rozmanitá. Zatiaľ vždy, keď som si v určitom štádiu svojho kariérneho života povedal: „tak tomuto by som sa fakt nechcel nikdy venovať,“ tak sa mi to vrátilo aj s úrokmi a na nasledujúcich pár rokov sa to stalo oblasťou, v ktorej som pôsobil. Moje pôsobenie v oblasti verejného obstarávania je toho asi najkrajším príkladom. Ale zase musím jedným dychom dodať, že vždy mi to dalo príležitosť spoznať danú oblasť trošku viac, dostať sa tomu ako sa vraví pod kožu a pochopiť súvislosti. Teda aspoň niektoré.

Inak to konštatovanie, že po škole som nezačal hneď s verejným obstarávaním, nie je až tak úplne pravdivé. Začínal som ako právnik v oblasti stavebníctva a mojou úlohou okrem iného bolo tiež to, že som sa na strane uchádzača podieľal aj na kompletovaní/kompletizovaní ponúk predkladaných v rámci verejných obstarávaní, takže tento proces som si čiastočne vyskúšal aj z toho „druhého brehu“.

Moje dosiaľ asi najkrajšie pracovné spomienky mám na spoločnosť Verejné prístavy, kde som niečo vyše dvoch rokov pôsobil ako vedúci právneho oddelenia a mal som na starosti celú právnu agendu v rámci spoločnosti, nevynímajúc sporové veci, čo bola práca, ktorá ma bavila a napĺňala asi najviac.

Od augusta 2013 pôsobím na Ministerstve zdravotníctva, kde som mal pôvodne na starosti len kontrolu a posudzovanie žiadostí organizácií patriacich pod MZ SR o udelenie súhlasu so začatím realizácie procesu VO a počnúc začiatkom roka 2016 k mojej pracovnej náplni pribudla tiež priama realizácia verejných obstarávaní pre potreby MZ SR a našich organizácií.

 

Na ministerstve zdravotníctva ste už dostatočne dlho a práve Vy ste zabezpečovali centrálne verejné obstarávanie CT prístrojov po všetkých medializovaných obstarávaniach na jednotlivých nemocniciach v pôsobnosti ministerstva. Ako dlho ste toto obstarávanie pripravovali a ako by ste ho hodnotili?

Áno, centrálny nákup CT prístrojov bola ďalšia milá výsada, ktorá mi v tej dobe a v tej atmosfére, ktorá tu panovala v súvislosti s viacerými medializovanými obstarávaniami nemocníc patriacich pod rezort, prischla.

 

Príprava súťaže od prvotnej myšlienky po vyhlásenie vo vestníku trvala približne päť mesiacov, z toho tri mesiace nám zabrali len samotné prípravné trhové konzultácie. 

 

ktoré sme myslím veľmi úspešne otestovali pri objemovo tak veľkej súťaži, a bez ktorých by sme nevedeli vyšpecifikovať parametre jednotlivých kategórií CT prístrojov v súťaži.

Samotné obstarávanie hodnotím vysoko pozitívne. Z môjho pohľadu šlo o obstarávanie, ktoré bolo z viacerých hľadísk inovatívne. Išlo o jedno z prvých centrálnych obstarávaní, ktoré bolo realizované plne elektronicky, boli sme jedni z prvých, ak nie prví, kto použil už spomenuté prípravné trhové konzultácie v takejto miere a pri zákazke takéhoto významu, odkedy sa v súčasnej podobe dostali do zákona. A musím tiež dodať, že osobne ma veľmi teší a uspokojuje to, že sa nám na MZ SR toto obstarávanie podarilo úspešne dotiahnuť do konca napriek silnému spochybňovaniu z viacerých strán.

 

Som presvedčený, že v danom segmente sa nám touto súťažou na najbližších pár rokov podarilo stanoviť nové cenové hranice, dostali sme sa pod úroveň českých cien, s ktorými sme boli dlhodobo v negatívnom svetle porovnávaní.

 

A v neposlednom rade sme tiež značne uľahčili život zdravotníckym zariadeniam s obstaraním tak zložitého predmetu zákazky, akým počítačové tomografy nepochybne sú.

 

Nebáli ste sa prípravných trhových konzultácií? Okrem toho, že ide o nevyskúšanú novinku, vyplývajú z tohto inštitútu i rôzne negatívne následky, ak by ste „neustáli“ práve zachovanie rovnakého princípu medzi záujemcami.

Obavy určite boli, ale zároveň som o tom presvedčený, že pri tejto súťaži sme ani nemali žiadnu inú možnosť. Teda nemali sme inú možnosť, ak sme chceli naozaj zodpovedne pripraviť súťaž rozdelenú na viacero častí tak, aby bola nastavená nediskriminačne a aby mohli v každej kategórií súťažiť výkonnostne a cenovo veľmi podobné prístroje od všetkých výrobcov. Bolo pre nás nevyhnutné zorientovať sa v danom predmete zákazky, vedieť posúdiť, ktoré parametre prístrojov sú určujúce ak chceme posudzovať a škálovať kvalitu prístroja. Bez vstupov priamo od dodávateľov tejto techniky by príprava technických špecifikácií a rozdelenie zákazky do zmysluplných častí nepripadala vôbec do úvahy. Samozrejme za vstup nepovažujem to, že uchádzač posunie obstarávateľovi technickú špecifikáciu predmetu zákazky a ten ju rovno takú aká je skopíruje do súťažných podkladov.

 

Keď sme ale pri otázke prístupu k uchádzačom, osobne mi strašne vadí taký ten prílišne ustráchaný prístup ku konzultáciám s dodávateľmi.

 

Prečo by verejný obstarávateľ ako nákupca nemohol s potenciálnymi dodávateľmi voľne komunikovať o predmete zákazky, zisťovať čo všetko trh ponúka, aké novinky a možnosti. Nepovažujem to za nič iné, ako obyčajný zber údajov zo strany nákupcu, ktorý tak potom lepšie vie zadefinovať to, čo vlastne chce nakúpiť. Samozrejme výsledná technická špecifikácia a celá súťaž musí spĺňať všetky princípy zákona a verejný obstarávateľ musí byť schopný si ju v každom momente obhájiť, ale všetka tá byrokracia a obmedzenia v procese príprav je niečím, s čím sa nikdy nebudem vedieť stotožniť.

Verejní obstarávatelia sú do neskutočnej miery nútení pod hrozbou sankcií, rušenia niekoľkomesačných procesov obstarávania donekonečna posudzovať v každom jednom kroku dodržiavanie princípu rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a proporcionality, pričom sa niekde úplne do úzadia na desiatu koľaj dostávajú princípy hospodárnosti a najmä efektívnosti. Určite tým nechcem povedať to, že verejní obstarávatelia by mali v súťažiach niekoho neprimerane zvýhodňovať a uvedené princípy vedome porušovať, ale zdá sa mi, že verejní obstarávatelia sú v samotnom procese nútení príliš veľa času venovať práve riešeniu takýchto otázok, čo v konečnom dôsledku ide na úkor kvality prípravy perfektnej technickej špecifikácie podľa požiadaviek a najmä potrieb verejného obstarávateľa.

 

Samozrejme, obstarávanie sú aj iné komodity ako CT-čka. Ako sa vysporiadavate s bežnými a drobnými nákupmi – kancelárske potreby a podobne? Ktoré iné položky sa najčastejšie nakupujú? Máte na to vlastný systém? A taktiež – čo najzaujímavejšie ste v poslednej dobe nakupovali?

 

Na tie tzv. bežné nákupy sa snažíme v čo možno najväčšej miere využívať systém EKS, ktorého som veľkým fanúšikom a myslím, že tento systém ako taký ukázal presne smer, akým by sa malo verejné obstarávanie uberať.

 

Viem, že EKS má aj svojich odporcov, ale osobne si už v súčasnej dobe neviem predstaviť fungovanie bez nástroja tohto typu.

Z takých tých „bežne dostupných“ položiek sú to u nás práve kancelárske potreby, nábytok, rôzne počítačové vybavenie, tonery. Z takých zaujímavejších položiek spomeniem obstaranie systému správy registratúry práve prostredníctvom EKS, ktoré sme súťažili ešte začiatkom tohto roka. Samozrejme dnes, po výkladovom stanovisku č. 1/2017 by už takéto obstaranie zrejme nebolo možné, ale v danej chvíli nám to ušetrilo značné množstvo času pri dosiahnutí priaznivej ceny.

 

 

Koľko máte na útvare pracovníkov a ako ste zadelili ich organizáciu? Máte vyslovene „EKS-károv“? Alebo sa Vám osvedčilo, keď „všetci robia všetko“?

Čo sa týka personálnych kapacít, jemne by som to povedal, že v poslednej dobe fungujeme v takom režime „zníženého komfortu“. Posilnenie by sme teda uvítali ako v časti odboru, ktorá sa zaoberá posudzovaním žiadostí zdravotníckych zariadení o udelenie súhlasu so začatím procesu verejného obstarávania, tak aj medzi obstarávačmi samotnými, najmä kvôli širším možnostiam pre realizáciu centrálnych nákupov.

Bohužiaľ musím konštatovať, že agenda súvisiaca s posudzovaním žiadostí o udelenie súhlasu so začatím VO sa čo do obsahu predkladaných žiadosti, tak aj do ich neustále rastúceho počtu, stáva pre mňa extrémne časovo náročnou, čo sa samozrejme odráža na množstve času a energie, ktorú následne viem venovať verejnému obstarávaniu.

 

Kolegovia sa tak nakoniec asi chtiac nechtiac musia stať „odborníkmi na všetko“, minimálne čo sa týka používania rôznych nástrojov obstarávania.

 

Prácu v súčasnosti zadeľujeme podľa aktuálnych možností a počtu realizovaných zákaziek jednotlivými členmi nášho tímu. O nejakom stabilnom kľúči sa príliš hovoriť nedá, napríklad kolega, ktorý sa ešte cca rok a pol dozadu špecializoval na EKS, je aktuálne plne vyťažený centrálnymi nákupmi a k EKS-kám sa tak neskoro dostane. Ale samozrejme zdieľame v našom malom kolektíve poznatky a dobrú prax ďalej, takže si myslím, že sme v kvalite realizovaných EKS zákaziek žiadnym spôsobom neutrpeli a kolegovia sa tak nakoniec asi chtiac nechtiac musia stať „odborníkmi na všetko“, minimálne čo sa týka používania rôznych nástrojov obstarávania.

 

Tešíte sa na novelu? Má to byť jedna z najpraktickejších noviel zákona, škoda že prichádza tak neskoro... Budete meniť interné smernice?


Pre zobrazenie článku musíte byť registrovaný a tiež prihlásený.

Využite však možnosť bezplatnej registrácie, vďaka ktorej získate praktický osobný účet zadarmo. Vďaka registrácii a prihláseniu budete môcť dočítať aj tento článok bezplatne. Osobný účet Vám prinesie užitočné informácie a ostanete s nami v kontakte aj cez newsletter.

Prečítali ste iba 5759 znakov z 42697 v článku. Po prihlásení sa do svojho osobného účtu budete môcť dočítať zvyšok článku.

Autor článku: Miroslav Boháč

Miroslav Boháč - riaditeľ odboru verejného obstarávania na Ministerstve zdravotníctva SR