Tomáš Lepieš – vládca prvej ex ante kontroly

Tomáš Lepieš – vládca prvej ex ante kontroly

V našom časopise pokračujeme v rubrike rozhovorov so šéfom Odboru podpory implementácie fondov EÚ, čo je krycí názov pre dobrovoľné ex ante kontroly verejných obstarávateľov, ktorí obstarávajú komodity preplácané z fondov EÚ. Tento inštitút kontroly je skôr nóvum, ktoré môže pomôcť vo zvýšení právnej istoty verejných obstarávateľov (alebo osôb podľa § 8) pri koncipovaní podmienok tendra. Ako tento odbor pracuje a čo všetko si už odžil sa dozviete, ak budete pokračovať v čítaní.

Ste mladý právnik, ktorý dostal do vienka pomerne kľúčový odbor z pohľadu ďalšieho života verejných euroobstarávaní. Čo všetko predchádzalo tejto pozícii?

Na úrad som nastúpil v roku 2011 na pozíciu klasického referenta odboru konania o námietkach. Bolo to v čase, kedy úrad prechádzal turbulentným obdobím, nakoľko krátko predtým predseda úradu rezignoval na svoju funkciu, úrad zasiahla vysoká miera fluktuácie, z čoho vyplynulo aj kritické poddimenzovanie úradu z hľadiska kvality ľudských zdrojov a v neposlednom rade aj financií, ktoré mal úrad k dispozícii. Po určitom čase som bol v roku 2012 menovaný za predsedu komisie pre rozhodovanie v konaní o námietkach. Od roku 2014 som bol vymenovaný za riaditeľa novovzniknutého odboru podpory implementácie fondov EÚ.

Ako vnímate súčasnú vedu okolo zákona o verejnom obstarávaní z pohľadu riadiaceho pracovníka ÚVO? Asi nie je jednoduché držať rozhodovaciu líniu a pružne reagovať na rýchly vývoj slovenskej praxe vo VO...

Treba si však uvedomiť, že tak ako spoločnosť, aj verejné obstarávanie a zákon, ktorý ho reguluje, sa neustále vyvíja a reflektuje potreby a situácie, nad ktorými pred niekoľkými rokmi nikto ani neuvažoval. Taktiež si treba uvedomiť, že zákon je do veľkej miery ovplyvnený smernicami Európskej únie, kde nemáme veľkú mieru manévrovania, resp. zmäkčenia pravidiel. Pre mňa je preto zásadný ich výklad. Ten musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný. A predovšetkým aj jednotný pre všetkých, čo vnímam niekedy ako problém.

V tomto úplne súhlasíme. Avšak pri tomto trende sa neobávate, že o 10 rokov bude mať zákon o verejnom obstarávaní 400 paragrafov?

Nedá sa to, žiaľ, vylúčiť a nevnímam to ani ako pozitívny trend. Na druhej strane, veľkosť zákona súvisí aj so smernicami, ktorých objem je tiež väčší ako v minulosti.

O Vás je známe, že nemáte problém s kritickým pohľadom na skutočné problémy a snažíte sa hľadať praktické legislatívne riešenia. Budete aj pri veľkej jesennej novele?

V prvom rade už prijatá jesenná novela nie je iniciatívou úradu, ale skupiny poslancov. Úrad mal v pláne predložiť komplexnú novelu zákona tak po koncepčnej, ale aj technickej rovine koncom roka s účinnosťou od začiatku roka 2018. Z hľadiska obsahu sa obidve novely v určitých veciach prekrývajú. Sami nevieme, ako to celé dopadne. Z môjho pohľadu nejde o šťastné riešenie. V horizonte 3 – 4 mesiacov budeme mať dve zásadné novely zákona, ktoré do veľkej miery zasahujú do jeho obsahu v koncepčných veciach. Skomplikuje to aj kontrolu, kedy spätne pri overovaní súťaží, ktoré boli vyhlásené v danom období, bude potrebné skúmať, aké pravidlá v tom ktorom mesiaci platili.

Myslíme si to isté. Poďme však k Vašej práci. Čo patrí do náplne Vášho odboru?

Odbor má v gescii posudzovanie dokumentácie pred vyhlásením verejného obstarávania a tvorbu vzorových materiálov k verejnému obstarávaniu. Taktiež vydávanie stanovísk, Dohodu o spolupráci CKO-UVO, komunikáciu s Riadiacimi orgánmi, Orgánom auditu a inými subjektami zapojenými do systému riadenie EŠIF, ako aj spoluprácu s UPVI_CKO pri nastavení systému kontroly zákaziek financovaných z ESIF fondov v pôsobnosti úradu. V neposlednom rade je našou náplňou komunikácia s Európskou komisiou, OECD vo veciach v gescii odboru a legislatívne zmeny vo veciach týkajúcich sa EŠIF fondov, naposledy novela účinná od 1. júna 2017.

Poďme na Vašu prácu priamo na odbore. Aké okruhy obstarávateľských organizácií sa na Vás obracajú? Ide viac o ústredné orgány štátnej správy alebo sú to skôr drobné eurofondové firmy?

Skôr ide o veľké organizácie ako ministerstvá, ktoré prichádzajú so zložitejšími obstarávaniami a okrem toho, že majú záujem si dať skontrolovať zadávania zákazky tak po formálnej, ako aj obsahovej stránke, často ich zaujíma širší pohľad na danú problematiku z hľadiska kontroly, resp. rozhodovacej praxe a postupov subjektov zapojených do kontroly verejného obstarávania financovaných z prostriedkov EŠIF fondov, ako Orgánu auditu, resp. Európskej komisie. Proste všetko, čo súvisí s čo najmenšou mierou rizika možnosti udelenia korekcie. Preto sú obsahom výstupu aj naše odporúčania, ktorých miera akceptovania je na samotnom zadávateľovi. Má to súvis aj s kontrolou, resp. námietkami na úrade.

A čo menší verejní obstarávatelia, ako napríklad obce, mestá, VÚCky?

Samozrejme, aj od nich dostávame podnety. Napríklad Žilinský alebo Košický samosprávny kraj posielajú dokumentáciu pred vyhlásením VO na posúdenie pravidelne. V poslednom čase sa stáva, že niektorí verejní obstarávatelia žiadajú o kontrolu dokumentácie pred vyhlásením aj pri súťažiach, ktoré nespadajú do nadlimitného postupu zadávania zákaziek financovaných z fondov, na ktoré sa vzťahuje možnosť ex ante posúdenia dokumentácie pred vyhlásením úradom. Ak nám to kapacity dovolia, skontrolujeme aj také. Zatiaľ sme nikoho listom neodmietli, že na to nemal právo.

Aká je percentuálna úspešnosť bezchybne vypracovaných podkladov a tých, ktoré majú také chyby, ktoré by im riadiace orgány vytkli s korekciou? Zlepšuje sa to nejako?

Veľmi záleží od subjektu. Sú takí, ktorí to majú plne v súlade a len uvedieme niekoľko odporúčaní. Štandard je 2 – 3 porušenia zákona, ktoré by v konečnom dôsledku mali vplyv na výsledok verejného obstarávania, ale sú v zásade odstrániteľného charakteru a nie je problém to opraviť. Samozrejme sú aj extrémy, ale takých je málo. Rekord je myslím 16 zásadných porušení. V tomto prípade sme na konci mali pocit, že oznámenie a súťažné podklady skôr tvoríme ako kontrolujeme.

Čo všetko vlastne kontrolujete? Zákon sa pomerne stroho vymedzuje a do vienka vám nedáva opis predmetu zákazky, resp. technické špecifikácie. Skutočne opis vôbec neposudzujete?

Kontrolujeme dokumenty potrebné pre vyhlásenie verejného obstarávania. To znamená predovšetkým oznámenie o vyhlásení a návrh súťažných podkladov, samozrejme, aj s opisom predmetu zákazky. Na ten sa zameriavame najmä, či je stanovený v súlade s pravidlami uvedenými v zákone. Do menšej miery posudzujeme technické špecifikácie, nakoľko pre ich kvalifikované posúdenie by sme v niektorých prípadoch potrebovali odborné stanovisko. Vtedy by sa však stratil účel našej kontroly, ktorá má byť rýchla a efektívna. Technické špecifikácie pritom podliehajú posúdeniu v rámci prvej ex ante kontroly na riadiacom orgáne a ten má najlepší prehľad o ich súvise či už s predmetom zákazky alebo samotným projektom. My projekt nevidíme. Na druhej strane, určite sa snažíme posúdiť a odhaliť, či mala byť zákazka po správnosti rozdelená na časti (resp. nás vždy veľmi zaujíma odôvodňovanie nerozdelenia na časti), nakoľko to môže význame ovplyvniť osud zákazky a úspešných uchádzačov. Duch smernice hovorí o podpore malých a stredných podnikov, čo sa dá dosiahnuť najmä správnym rozdeľovaním predmetu zákazky na časti.

Už sa Vám stalo, že Vami kontrolovaná zákazka skončila na námietkach kvôli úkonom verejného obstarávateľa a kolegovia z odboru kontroly mali iný názor na Váš výsledok ex ante kontroly? Alebo taká situácia ani nemôže nastať?