Lehota (čas) plnenia zmluvy v EKS a možnosť jej predĺženia

Lehota (čas) plnenia zmluvy v EKS a možnosť jej predĺženia

Proces nákupu v EKS je pomerne rigidný. V opisnom formulári uvedieme, čo chceme nakúpiť a kedy to chceme nakúpiť a voilá – systém zabezpečí obstaranie. Následne platí „co je psáno, to je dáno“, a týka sa to i lehoty na plnenie, ktorú sme si sami v opise uviedli. Čo však vtedy, keď sa po obstaraní zmení situácia a plnenie potrebujeme realizovať v inej lehote?

V prvom rade je potrebné uviesť, že EKS je skutočne rýchla forma verejného obstarávania. Od prvej myšlienky a potreby niečo nakúpiť až po zakontrahovanie dodávateľa na takýto predmet môže uplynúť aj len týždeň. Isteže, takéto prípady by nemali nastávať; aj EKS by sa malo využívať v súlade s vopred pripravenými plánmi obstarávania, kedy nakupované komodity zapadajú do náležite pripraveného zoznamu skutočných potrieb organizácie. V každom prípade je táto forma nákupu skutočne flexibilná a v zásade by sa nemalo stať, že správne nadefinovaná potreba spred týždňa (vrátane lehoty jej plnenia) sa v tomto krátkom čase zmení.

Aj preto je z pohľadu riadiacich orgánov pre čerpanie európskych fondov zmena zmluvy, resp. zmena lehoty jej plnenia v zásade vec neprijateľná. Viac ako výčitku k nesprávnemu a nekonzistentnému plánovaniu verejných obstarávateľov (je to podľa nich skôr už iba ako vedľajší produkt ich práce) to však vykladajú ako „nevysúťažený“ element, resp. zmenu, ktorá mohla ovplyvniť výsledok súťaženia. Teória, z ktorej vychádzajú, je v stručnosti determinovaná ako „jeden balík“.

Na takto definovaný jeden balík podmienok podávajú uchádzači, resp. dodávatelia svoje ponuky, pričom po prihliadnutí na svoje možnosti, časové plány, disponibility tovarom alebo pracovnou silou (pri službách alebo stavebných prácach) určujú svoju cenu, resp. rozhodnú sa i ponuku nepodať (napríklad ak je predmetom súťaže školenie v nejakom týždni, v ktorom majú potrebných lektorov obsadených). Je úplne nepochybné, že na cenu alebo rozhodnutie o ponuke vplýva doslova každé jedno slovo opisného formuláru, a teda i taký dôležitý inštitút, akým je práve čas dodávania tendrovanej komodity. Teória jedného balíka hlása, že neskoršie posunutie termínu realizácie dodávok na inú lehotu, ako prešla súťažou, mohlo zmeniť štruktúru potenciálnych dodávateľov, úspešného uchádzača, a tým aj konečnú cenu.

Teória zmeny zmluvy v zákone o verejnom obstarávaní, ktorá bola za posledné roky precizovaná nielen judikatúrou, ale i pozitívnym právom, a ktorou sa často zaoberáme i v našom časopise, hovorí však o niečom odlišnom. Je síce pravdou, že inštitút zmeny zmluvy sa nevyvinul z drobných zákaziek, ale najmä kvôli (alebo vďaka) veľkým stavebným zákazkám, jeho logika však platí rovnako pre všetkých. Život je skrátka zmena a obzvlášť v dnešných časoch, kedy stále viac a viac faktorov vplýva na chod a fungovanie firiem a organizácií, tých obstarávateľských nevynímajúc. Zmena pracovných povinností manažmentu, ktorý mal byť školený, výmena rozvrhu pracovníkov, ktorí majú prijať od dodávateľa softvér, práceneschopný stavebný dozor, ktorý niekoľko dní nemôže objektívne odsúhlasiť stavebný denník zhotoviteľa... Alebo veľká stavba, pri ktorej sa objavia nové geologické podložia, resp. predĺženie vydávania stavebných povolení – to všetko znamená okrem možnosti dopadu na cenu i zmenu lehoty realizácie diela alebo dodávania tovaru alebo služieb.

Po tomto teoretickom rozobratí dvoch prístupov je potrebné vyriešiť, akým spôsobom je možné pristúpiť napríklad k predĺženiu zmluvy z EKS, čo je predmetom tohto pojednania. Zmluva z EKS síce pochádza z verejného obstarávania, avšak je primárne uzatváraná podľa Obchodného zákonníka (a jeho § 409 v prípade kúpy tovaru), o čom sme sa na týchto miestach už viackrát zmieňovali. Navyše zmluva neexistuje sama o sebe, jej neoddeliteľnou prílohou sú obchodné podmienky, ktorých existencia vychádza zo zákona (§ 13 zákona o verejnom obstarávaní). Nielen ich tvorcu (Ministerstvo vnútra SR), ale aj ich obsah predurčuje zákon, ktorý okrem iného medzi ich súčasť zaraďuje aj vznik a zánik zmluvy, teda jej život. Je vskutku otázne, či by sa pre takto komplexne upravený právny vzťah, ktorý je predpokladaný v oblasti uzatvárania zmlúv z EKS zákonom, mohla uplatniť aj prípadná zmena zmluvy z verejného obstarávania, ustanovená v § 18. Medzi možnosti meniť zmluvy podľa tohto ustanovenia zákona totiž patrí aj možnosť, ktorá zmluvu zmení, ak nastanú okolnosti, ktoré nemohla organizácia predpokladať, a zmenou sa zároveň nezmení charakter samotnej zmluvy. V tejto dileme nám nijako viac nepomáha ani dikcia samotných uzatváraných zmlúv v časti záverečných ustanovení, ktorá iba vo veľkej všeobecnosti pri svojich zmenách odkazuje na všeobecne záväzné právne predpisy, pričom už bližšie neuvádza, o ktoré ide a ktorým smerom sa v rámci výkladového pravidla vybrať.

Ako sme už uviedli, právna úprava pomerne vyčerpávajúco reguluje zmluvu z EKS a domnievame sa, že prikračovať k jej zmene môžeme iba v súlade s ňou a s priloženými Obchodnými podmienkami elektronického trhoviska. Máme za to, že „výhody“ bližšie nešpecifikovaných zmluvných zmien (resp. takých, ktoré vo všeobecnosti predpokladá práve § 18) požívajú iba také zmluvy, ktoré vznikli z „ne-EKS“ postupov, ktoré nemajú už vopred stanovené povinné obchodné podmienky (hoci si ich môže stanoviť priamo verejný obstarávateľ/obstarávateľ v súťažných podkladoch), resp. zmluvy, ktoré vznikli priamo zo zákona o verejnom obstarávaní a predpokladajú existenciu súťažných podkladov alebo koncesnej dokumentácie (§ 56 – uzavretie zmluvy).

Ak teda akceptujeme túto tézu, možnosti pre zmeny zmluvy z EKS, resp. jej predlžovanie, musíme hľadať iba v zmluve samotnej, prípadne v Obchodných podmienkach elektronického trhoviska, kde sú podmienky na ukončenie zmluvného vzťahu pomerne vyčerpávajúco vymenované. Zmeny zmluvného vzťahu sú už omnoho skromnejšie. V každom prípade, už prakticky od začiatku sa v týchto obchodných podmienkach medzi možnosťami pre zmenu zmluvy v oblasti predĺženia lehoty plnenia nachádza ustanovenie 8.6 Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré pomerne jasne uvádza nasledovné:

„Dodávateľ je oprávnený nárokovať si predĺženie lehoty plnenia príslušného Plnenia počas trvania Zmluvy, ak a iba do tej miery, v akej je dodanie, poskytnutie či vykonanie daného Plnenia zapríčinené omeškaním Objednávateľa alebo okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 374 Obchodného zákonníka. Po dobu meškania Dodávateľa s poskytnutím príslušného Plnenia z dôvodov podľa predošlej vety Dodávateľ nie je v omeškaní s plnením svojej povinnosti poskytnúť príslušné Plnenie.“