M.E.A.T. kritériá – aký je najlepší pomer ceny a kvality? (prvá časť)

M.E.A.T. kritériá – aký je najlepší pomer ceny a kvality? (prvá časť)

V štvrtom čísle časopisu VO v kocke sme otvorili rubriku M.E.A.T. kritérií, pričom sme Vám sľúbili, že sa im budeme venovať obšírnejšie. V tomto článku sa budeme teoreticky venovať východiskám pre správne stanovenie pomeru ceny a kvality, rozoberieme si metódu ocenenia kvality, metódu bodovania kvality a nakoniec popíšeme čo kvalita je.

Vo verejnom obstarávaní platí, že efektívne a transparentné verejné obstarávanie je predpokladom hospodárneho vynakladania verejných prostriedkov. Pri vynakladaní verejných prostriedkov je veľa momentov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich hospodárne a efektívne vynakladanie. Takýmto momentom môže byť aj neoptimálne stanovenie kritérií na vyhodnotenie ponúk, relatívnej váhy každého kritéria a pravidiel na ich uplatnenie.

Ustanovenie § 44 – Kritériá na vyhodnotenie ponúk zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“ v príslušnom gramatickom tvare) transponuje Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb a o zrušení smernice 2004/17/ES (ďalej len spoločne „smernice“ a jednotlivo „smernica“ v príslušnom gramatickom tvare), podľa ktorých „zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, a to so zreteľom na zabezpečenie objektívneho porovnania relatívnej hodnoty ponúk s cieľom určiť za podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá ponuka je ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. Malo by sa výslovne stanoviť, že ekonomicky najvýhodnejšia ponuka by sa mala posudzovať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Rovnako by sa malo spresniť, že takéto posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky by sa mohlo tiež vykonať len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti.“ Smernice idú dokonca tak ďaleko, že „s cieľom podporiť orientáciu verejného obstarávania viac na kvalitu by členské štáty mali mať povolené zakázať alebo obmedziť používanie výlučne ceny alebo výlučne nákladov na posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ak to považujú za vhodné.“

Cena je vždy vyjadrená v peňažnom vyjadrení a kvalitu môžeme v zásade vyjadriť dvomi spôsobmi – metódami:

1) Kvalita vyjadrená v peňažnom vyjadrení

V tomto prípade je možné vyhodnocovať ponuky dvomi spôsobmi, a to nasledovne:

a) Kvalita, ktorá presahuje minimálnu úroveň požiadaviek na predmet zákazky a je stanovená v peňažnom vyjadrení, je odpočítaná od ponukovej ceny uchádzača. Následne sa porovnajú len ponuky za minimálnu úroveň požiadaviek na predmet zákazky; alebo

b) Rozdiel v peňažnom vyjadrení medzi ponúknutou kvalitou v peňažnom vyjadrení a maximálnou úrovňou kvality v peňažnom vyjadrení, ktorú je obstarávateľská organizácia pripravená vynaložiť za maximálnu možnú kvalitu predmetu zákazky sa pripočíta k cenovej ponuke uchádzača vo verejnom obstarávaní ako penalizácia za nedosiahnutie maximálnej možnej kvality, t. j. za nedosiahnutie maximálneho možného úžitku.

TABUĽKA A

TABUĽKA B

Vo vyššie uvedených prípadoch vyhodnocujeme ponuky na základe najnižšej ceny, ktorá je však upravená o peňažnú hodnotu kvality.

2) Kvalita vyjadrená bodmi

V tomto prípade cena i kvalita má určenú relatívnu váhu a na základe pravidiel uplatnenia kritérií je tak cene ako i kvalite priradený počet bodov, ktoré sa následne sčítajú do celkového počtu bodov príslušnej ponuky. Výsledkom súčtu bodov je ekonomicky najvýhodnejšia ponuka na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality – ponuka s najvyššou kvalitou predmetu zákazky za stanovenú cenu podľa vopred určených objektívnych kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré súvisia s predmetom zákazky.

Metóda oceňovania kvality, kde vyhodnocujeme ponuky na základe najnižšej ceny je relatívne jednoduchá, efektívna, transparentná a nenáročná na vyhodnotenie a obhájenie si výberu úspešného uchádzača. Pri tejto metóde je problematické skôr nájsť primerané požiadavky na kvalitu tak, aby ich bolo možné vyjadriť v peňažnom vyjadrení.

Metóda bodovania kvality je zložitejšia, lebo okrem kritérií na vyhodnotenie ponúk musíme vopred stanoviť relatívnu váhu každému kritériu, resp. zostupné poradie, ako aj pravidlá na uplatnenie kritérií, aj keď sa výslovne v ustanovení § 44 zákona o verejnom obstarávaní nespomínajú. Uvedené je ešte komplikovanejšie, ak je kvalita vyjadrená niekoľkými podkritériami, čo znamená, že ich musíme kombinovať do jedného celkového skóre, ktoré nie je jednoduché spájať tak, ako je to v prípade cenových (nákladových) kritérií. Nie je novinkou, že verejné obstarávanie je aj politickým nástrojom na dosahovanie napr. environmentálnych cieľov. V prípade použitia environmentálnych alebo sociálnych kritérií dokážeme si síce objektívne obhájiť kritériá, avšak sa stáva nemožné si objektívne obhájiť relatívne váhy určené pre tieto kritériá, keďže nevieme kvantifikovať ich prínos pre ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku, ako je to v prípade kvalitatívnych kritérií. Z tohto dôvodu je vyhodnocovanie ponúk na základe ekonomicky najvýhodnejšej ponuky majúc na zreteli pomer ceny a kvality v podmienkach Slovenskej republiky minimálne, lebo preklenutie teórie abstraktných bodov do praxe reálneho verejného obstarávania sa môže ukázať ako „politická samovražda“. Ako teda správne používať metódu bodovania kvality? Na túto otázku sa pokúsime odpovedať v nasledovnej analýze kritérií na vyhodnotenie ponúk.

Teoretické východiská

Ako sme už uviedli efektívne a transparentné verejné obstarávanie je predpokladom hospodárneho vynakladania verejných prostriedkov, čo je základným cieľom obstarávateľskej organizácie. Hospodárne vynakladáme verejné prostriedky vtedy, keď za najnižšie náklady získame maximálnu kvalitu v transparentnom verejnom obstarávaní. Za najnižšie náklady získame maximálnu kvalitu vtedy, keď máme vo verejnom obstarávaní dostatočný počet ponúk, a teda dokonalú konkurenciu. Konkurenciu dokážeme vytvoriť len tak, že verejné obstarávanie je transparentné a náklady, ako i administratívne zaťaženie záujemcov a uchádzačov na predloženie ponuky je minimálne a verejné obstarávanie ako celok je dôveryhodné, čo znamená, že nikoho nezvýhodňujeme a eliminujeme korupčné správanie. Hospodárske subjekty podnikajú, aby dosiahli zisk, pričom ponúkajú statky , ktoré nie sú homogénne, ale heterogénne, aby uspeli na trhu veľkej konkurencie.