Klamanie ako dôvod vylúčenia

Klamanie ako dôvod vylúčenia

Klamať sa, ako všetci vieme, nesmie. V podmienkach verejného obstarávania je klamanie, teda uvedenie nepravdivých alebo skreslených informácií, dokonca dôvodom na vylúčenie uchádzača, resp. záujemcu. Platí to však bezpodmienečne? Odpoveď sa pokúsime nájsť v tomto článku.

Čo sa vlastne stalo? Začnime krátkym príbehom

Kde bolo tam bolo, verejný obstarávateľ vyhlásil podlimitnú zákazku na dodanie tovaru. V rámci podmienok účasti finančnej a ekonomickej spôsobilosti stanovil požiadavku, aby mu uchádzači predložili vyjadrenie banky, ktoré o. i. malo obsahovať informáciu o tom, že uchádzač nebol za predchádzajúcich 36 mesiacov v nepovolenom debete, jeho bankový účet nebol predmetom exekúcie, v prípade splácania úveru dodržiava splátkový kalendár, a ak uchádzač úver z banky nečerpal, prehlásenie o tejto skutočnosti.

Jeden z uchádzačov vo svojej ponuke predložil bankovú informáciu, v ktorej sa okrem obvyklých pozitívnych hodnotení uchádzača uvádzalo: „Klient k dátumu vystavenia potvrdenia nečerpá žiadny úver, ktorý by bol poskytnutý našou bankou.“ Okrem toho uchádzač predložil čestné vyhlásenie o tom, že okrem účtu v tejto banke nedisponuje s iným účtom, resp. voči inej banke nemá žiadny nepovolený debet, úver, či zablokovanie z dôvodu exekúcie.

Vzhľadom na to, že verejný obstarávateľ sa predloženými dokladmi uchádzača skutočne zaoberal, odhalil v kontexte s ostatnými dokladmi disproporciu – konkrétne v účtovnej závierke uchádzača za posledný účtovný rok bola uvedená existencia bankového úveru vo výške 816 066 eur, v dôsledku čoho požiadal uchádzača o vysvetlenie predložených dokladov.

Zrejme už v tomto momente si mnohí poviete „teda ja by som ho o nič nežiadal, veď evidentne klamal, tak by som ho rovno vylúčil.“ Tu ale príbeh vôbec nekončí, práve naopak.

Vráťme sa teda k nášmu príbehu. V odpovedi na predmetnú žiadosť uchádzač uviedol, že bankovú informáciu, ako aj čestné vyhlásenie, predložil v dobrej viere, vzhľadom na to, že využíva jedinú banku. Bankový úver, ktorý sa nachádza v predloženej účtovnej závierke, je typ kontokorentného úveru v zahraničnej banke, ktorý je spravovaný holandskou spoločnosťou patriacou do koncernu, pričom priložil aj úradne overený preklad dokumentu, v ktorom zahraničná banka so sídlom v Amsterdame uviedla, že uchádzač je jej váženým zákazníkom, vždy si riadne plnil svoje záväzky voči banke, je zákonným vlastníkom účtu, ktorý nemá a nemal nepovolený debet a nebol predmetom nijakej exekúcie alebo zabavenia.

Na základe uvedeného verejný obstarávateľ vylúčil uchádzača z dôvodu, že uchádzač poskytol na preukázanie splnenia podmienok účasti informácie alebo doklady, ktoré sú nepravdivé alebo pozmenené tak, že nezodpovedajú skutočnosti [§ 40 ods. 6 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní]. Uchádzač proti tomu podal námietky Úradu pre verejné obstarávanie. Na tomto mieste si dovolím položiť otázku: čo si myslíte, ako o nich úrad rozhodol?

a) Úrad námietky zamietol, nakoľko tu bol preukázaný dôvod na vylúčenie uchádzača označený verejným obstarávateľom;

b) Úrad nariadil zaradiť uchádzača späť do procesu verejného obstarávania.

Ako sa rozhodlo?

Nebudem viac napínať – tí z Vás, ktorí si vybrali možnosť b), tipovali správne (inak by asi nemalo zmysel písať o tomto prípade článok, však?). Na základe čoho však úrad takto rozhodol, keď dôvod vylúčenia sa zdá byť na prvý aj druhý pohľad celkom jasný? Poďme si to radšej rozobrať celé pekne po poriadku.

Úrad v prvom rade vyslovil, že informácie uvedené v ponuke uchádzača si vzájomne odporovali (čestné vyhlásenie a účtovná závierka), čiže je nesporné, že jedna z nich je nepravdivá. Na základe toho by sa mohlo javiť, že verejný obstarávateľ by mohol v duchu litery zákona pristúpiť k vylúčeniu uchádzača. V tejto súvislosti však úrad poukázal na inštitút vysvetlenia, resp. doplnenia predložených dokladov (§ 40 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní), ktorý verejným obstarávateľom ukladá povinnosť požiadať o vysvetlenie alebo o doplnenie predložených dokladov, ak z nich nemožno posúdiť ich platnosť, alebo splnenie podmienok účasti (v tomto prípade o vysvetlenie čestného vyhlásenia). Úrad konštatoval, že ak sa verejný obstarávateľ „domnieva, že uchádzač predložil nepravdivú/skreslenú informáciu/údaj, a teda nevie/nemôže splnenie danej podmienky účasti posúdiť, je povinný sa na túto skutočnosť pýtať a požiadať o vysvetlenie predmetnej informácie/údaju.“ Podľa Úradu je preto potrebné položiť si otázku, prečo zákon na jednom mieste, v § 40 ods. 6 písm. c), stanovuje povinnosť vylúčiť uchádzača, ak poskytol nepravdivé informácie, zatiaľ čo na inom mieste, konkrétne v § 40 ods. 4, prikazuje v prípade nemožnosti posúdenia splnenia predmetnej podmienky účasti z dôvodu poskytnutia takejto informácie, žiadať o jej vysvetlenie alebo doplnenie.

Inak by došlo k popretiu inštitútu vysvetlenia, resp. doplnenia predložených dokladov. V dôsledku toho by záver o povinnosti vylúčiť uchádzača podľa § 40 ods. 6 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní bez využitia inštitútu vysvetlenia, resp. doplnenia predložených dokladov, nemohol byť v súlade s princípmi verejného obstarávania zakotvenými v § 10 ods. 2 tohto zákona.

Tu však argumentácia úradu nekončí. Úrad ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 231/2011 zo dňa 08. 03. 2012, v ktorom sa súd zaoberal otázkou poskytnutia nepravdivých informácií a vyslovil názor, podľa ktorého si Záujemca nemôže svojvoľne upravovať doklady a podklady, ktoré predkladá v rámci celého procesu verejného obstarávania za účelom dosiahnutia lepšieho hodnotenia a výhodnejšej pozície.

V súdom posudzovanom prípade bol ako kritérium výberu obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú v užšej súťaži vyzvaní na predloženie ponuky, stanovený celkový objem realizovaných zákaziek v hodnote nad 200 000 eur, pričom verejný obstarávateľ identifikoval nepravdivú informáciu predloženú záujemcom na účely vyhodnotenia tohto kritéria. Súd preto konštatoval, že je zrejmé, že týmto konaním si záujemca účelovo navýšil objem realizovaných zákaziek, aby dosiahol výhodnejšie postavenie vo verejnom obstarávaní. Záujemca tak poskytnutím nepravdivých informácií spôsobil porušenie princípu nediskriminácie, riadnej hospodárskej súťaže a transparentnosti, a pokiaľ by toto konanie záujemcu verejný obstarávateľ akceptoval, znevýhodnil by ostatných záujemcov, a tým porušil zákaz diskriminácie.

Vychádzajúc z predmetného rozsudku úrad konštatoval, že poskytnutie nepravdivých informácií v procese verejného obstarávania je potrebné posudzovať z pohľadu, či uchádzač alebo záujemca poskytol nepravdivé informácie s cieľom dosiahnutia lepšieho hodnotenia a výhodnejšej pozície, resp. dosiahnutia výhodnejšieho postavenia, k čomu však v našom prípade nedošlo. Uchádzač totiž v čestnom vyhlásení uviedol, že okrem účtu v prvej banke nemá žiadny iný bankový účet a ani úver, čo síce bola nepravdivá informácia, avšak neskoršie predloženým vyjadrením druhej banky preukázal, že jeho účet v tejto druhej banke rovnako spĺňa všetky požadované podmienky. Nepravdivú informáciu teda uchádzač nepredložil s cieľom dosiahnuť vyhodnotenie splnenia predmetnej podmienky účasti ako splnenej, hoci by ju v skutočnosti nespĺňal.