Nina Nerušilová – vychádzajúca hviezdička slovenského obstarávania?
Nina Nerušilová nie je žiadny nováčik v slovenskom verejnom obstarávaní. Ako sa dozviete z rozhovoru, absolvovala si už množstvo veľkých projektov a je aj inovátorom – vo vede i obstarávaní. Ani na chvíľu sme nepochybovali, že je to ten správny človek na rozhovor, z ktorého sa dozviete mnoho zaujímavého.
V našom časopise sme mali na titulke legislatívcov, expertov, právnikov i ekonómov, ako i legendy, ktoré majú „niečo“ spoločné s verejným obstarávaním. Ešte sme tu však nemali právničku a zároveň ekonómku, ktorá sa stala špecialistkou vo verejnom obstarávaní, manažérkou a oduševnenou propagátorkou slovenskej vedy, a to všetko stihla ešte v takto mladom veku. Asi ste sa v živote doteraz veľmi nenudili? Alebo je to skrátka karma?
A to ste ešte zabudli poznamenať, že som tento rok ako valentínsky darček dostala zodpovednosť za verejné obstarávanie na oddelení učebnicovej politiky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Keď sa to takto zhrnie vyzerá to priam neuveriteľne, ale tak proste šiel čas.
Asi som mala a dúfam, že aj stále budem mať v živote to šťastie a nestratím nadšenie, ktoré v sebe pre svoju robotu mám.
Ale nemyslím si, že to je v dnešnej dobe niečo nezvyčajné, my „mladí“ máme neskutočné množstvo možností, tak čo sa týka vzdelania, ale aj následného uplatnenia. Je na každom z nás, či a ako využije šancu, ktorú mu život ponúka. Ale presne ako vravíte, našťastie sa v živote nenudím a dúfam, že sa tak skoro ani nezačnem.
Aké zaujímavé väčšie obstarávacie projekty ste zatiaľ stihli? Vrabce čvirikali, že ste boli aj pri súťaži na nultý obchvat, ktorá nakoniec od úspešného konzorcia priniesla Slovensku veľmi výhodnú ponuku.
Tých projektov bolo a je naozaj veľa. Najmä z pohľadu verejného obstarávania bol pre mňa určite zaujímavý Národný systém dopravných informácií, ktorý som riešila počas môjho pôsobenia na Ministerstve dopravy a výstavby SR. Tento projekt sme obstarávali postupom súťažného dialógu, pričom bol financovaný zo štrukturálnych fondov. Celý projekt so všetkými revíznymi postupmi, čiže námietky aj odvolanie na Radu Úradu pre verejné obstarávanie, sme stihli zakontrahovať za necelých 12 mesiacov. Laikovi vo verejnom obstarávaní by sa to mohlo zdať pridlho, ale absolvovať všetky kontroly na štrukturálnych fondoch, k tomu ešte aj všetky inštancie Úradu pre verejné obstarávanie za menej ako rok považujem za úspech. Bol to pre mňa jeden z veľkých míľnikov a potom už to išlo postupne, ocitla som sa aj pri verejnom obstarávaní na nultý obchvat Bratislavy. Dokonca som bola členkou riadiaceho výboru ešte ako štátny radca. Následne sa zo mňa stala riaditeľka obstarávania na doprave a s tým súvisela, samozrejme, aj moja spoluzodpovednosť pri obstarávaní nultého obchvatu. Nebola to len skúsenosť z pohľadu samotného obstarávania obchvatu, ale aj možnosť byť pri vzniku niečoho tak veľkého. A to ma úprimne teší. Veľmi rada som obstarávala aj keď som pôsobila v súkromnej sfére, kde som sa najviac zaoberala projektmi pre vedu a výskum. Často som až neverila vlastným očiam, čo naši vedci dokážu, ale niekedy som neverila tomu, aký problém môže byť obstarať napr. myši určené na výskum.
Myši na výskum? Čo je zložité na obstaraní myší?
Nuž, kontinuita vykazovaných výsledkov a parametrov pri výskume sa dá najväčšmi dokázať vtedy, ak používané myšky majú podobný až rovnaký genofond, ako aj spôsob chovu, potravy a pod. Až vtedy si uvedomíte, že nie je myš ako myš (smiech). Nároky na opis predmetu zákazky sú v tomto prípade paradoxne omnoho viac náročné, ak máte záujem obstarať porovnateľný „tovar“. V každom prípade to bola obrovská skúsenosť.
Prečo Vám vlastne práve verejné obstarávanie tak prirástlo k srdcu? So svojím vzdelaním ste mali (a máte) mimoriadne širokú škálu uplatnenia.
Viete, že túto otázku si kladiem často aj ja? Asi zhoda okolností, i keď úprimne povedané, v poslednej dobe uvažujem utiecť od tohto nekonečného kolotoča obstarávania.
Nechcem nás „obstarávačov“ stavať do role martýrov, ale dnes je už naozaj problém niečo obstarať.
V podstate sa dá konštatovať, že žiaľ, už neexistuje obstarávanie bez porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, resp. príručiek pre operačné programy; už existujú len obstarávania, ktoré porušujú ustanovenia, našťastie, bez vplyvu na proces verejného obstarávania. Niekedy je to až frustrujúce, keď vidíte, že nefunguje logika a základný sedliacky rozum. Ostáva dúfať, že sa odrazíme od pomyselného dna a bude to lepšie. A to je možno stále to, čo ma pri obstarávaní drží.
V súčasnosti už takmer rok pôsobíte ako riaditeľka Odboru pre verejné obstarávanie na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR, ale máte ešte vedľajšiu funkciu, ktorú ste spomenuli a ktorá súvisí s učebnicami. O čo konkrétne ide? Máte málo roboty na obstarávaní?
Ani neviem ako začať, dostala ma tá posledná otázka (smiech). Už som našťastie vo fáze, že sa v noci nestrhávam zo sna na to, aké oznámenie vo verejnom obstarávaní som zabudla odoslať, už sa mi sníva „len“ o odporúčacích a schvaľovacích doložkách na učebnice. Organizačná zmena, ktorá nastala na ministerstve vo februári tohto roku, spôsobila, že pod odbor pre verejné obstarávanie bolo presunuté oddelenie učebnicovej politiky. Ešte stále neviem, či som to dostala za trest alebo za odmenu. Oddelenie učebnicovej politiky má na starosti zabezpečenie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov, ako aj digitálne vzdelávacie objekty. Musím uznať, že riadenie takýchto dvoch strategických oblastí by som nezvládla nebyť mojich kolegov, ktorí pôsobia na odbore pre verejné obstarávanie a oddelení učebnicovej politiky. Myslím si, že spolu to zvládame (aj keď to majú so mnou ťažké) a snažíme sa veci posúvať správnym smerom. Momentálne máme za sebou už aj prvé trhové konzultácie, ktoré súvisia s obstarávaním nových učebníc a práve rozbiehame dve pilotné súťaže návrhov na učebnice Prírodovedy a Vlastivedy.
Je príjemné byť pri tom, že konečne po asi desiatich rokoch budeme schopní zabezpečiť pre naše deti nové a kvalitné učebnice.
Takže málo roboty na obstarávaní nemáme, my sme si ju vlastne ešte aj vyrobili navyše, lebo mi nedalo pozerať sa na to, ako všetci hovoria, že to nejde. Naopak, skúšame nájsť spôsoby ako by to mohlo a malo ísť.
Ako sa vlastne obstaráva taká nová učebnica? Veď aj to je v podstate verejné obstarávanie.
Presne tak. Naše nóvum spočíva v tom, že v súťaži si necháme účastníkmi predložiť návrhy – krátke úryvky navrhovaných učebníc. V tomto procese sa vôbec nesúťaží s cenou, ale s kvalitou predložených dokumentov. Odborná porota anonymne posúdi kvalitu materiálov a vyberie dva víťazné návrhy, s účastníkmi ktorých bude verejný obstarávateľ rokovať v rámci priameho rokovacieho konania v zmysle § 81 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní. Okrem toho, že obstarávame samotnú učebnicu, súčasťou zadávania zákazky bude aj vytvorenie metodických príručiek pre pedagógov.
Poďme k vede. Popularizovali ste ju počas uplynulých rokov v podobe organizácie Noci výskumníkov, ale aj formou mnohých konferencií. Bol pre takýto príklon k vede nejaký dôvod?
Noc výskumníkov je fenomenálne podujatie, ktoré už jedenásty rok organizuje občianske združenie Slovenská organizácia pre vedu a výskum, v skratke SOVVA. V podstate SOVVA môže za to, že som pričuchla k vede, i že obstarávam. Bolo to po mojej prvej skúsenosti vo verejnej správe (a to som si hovorila, že už sa do verejnej, resp. štátnej správy nikdy nevrátim... platí však staré známe: nikdy nehovor nikdy). Rozmýšľala som, čo so sebou ďalej a môj životopis som poslala aj do SOVVA. Hľadali projektového manažéra pre projekty financované zo štrukturálnych fondov. Zaoberala som sa primárne projektmi z oblasti vedy a výskumu a úprimne, keď raz spoznáte našich vedcov a výskumníkov a ich odhodlanie, tak im už zostanete verný. Práve preto som až do minulého roka pomáhala s organizovaním podujatia Noc výskumníkov, ktorého hlavným mottom je priniesť vedu k ľuďom.
A teraz k podstate, ktorú rozoberáme už pol roka v našom časopise. Ako sa Vám obstaráva? Ako ste sa zžili s novým zákonom?