Legenda vrcholovej štátnej správy vo verejnom obstarávaní – Ing. Daša Paláková

Legenda vrcholovej štátnej správy vo verejnom obstarávaní – Ing. Daša Paláková

Vo verejnom obstarávaní sa stretávame s rôznymi výzvami, technickými a i procesnými. Ak by vám však dali obstarať systém EKS, asi by ste to označili za výzvu svojho života. S týmto sa vysporiadala aj legenda slovenského verejného obstarávania – Ing. Daša Paláková, ktorá bremeno verejného obstarávateľa nesie už mnoho rokov. Nedalo nám vyzvať ju na poskytnutie rozhovoru. Po niekoľkonásobnom odložení termínu pre zaneprázdnenosť sa čas nakoniec našiel a čitatelia VO v kocke si túto zaujímavú debatu môžu prečítať hneď a bez meškania

Tak legenda či nie legenda?

Legenda? Tak to neviem. Môj prvý pocit z tohto slova je rozpačitý, lebo neviem či sa s týmto slovom spája u ľudí pozitívna alebo negatívna emócia. Legendami sú pre mňa ľudia, od ktorých sa učím ja. Ale urobím v tomto rozhovore všetko pre to, aby bola výsledná emócia pozitívna... Nemám tendenciu v tomto rozhovore moralizovať, poučovať, súdiť, radiť... Rada sa ale podelím o pocity, o radosti, o starosti, o skúsenosti...

Okrem sympatického a pohodového vzhľadu ste známa ako presvedčená Košičanka v Bratislave, avšak ste známa tiež najmä dlhoročným predchádzajúcim pôsobením na Ministerstve financií SR. V poslednom čase ste však stelesnením EKS práve vďaka vedeniu odboru verejného obstarávania na Ministerstve vnútra SR, pod ktorým sa EKS vysúťažilo. Prečo ste sa rozhodli pre takúto náročnú a dlhodobú službu vo vrcholovej štátnej správe?

Zložitá a dlhá otázka, ale posnažím sa s ňou vysporiadať... Ďakujem za kompliment ☺. Košičankou som dušou a srdcom, ale telom som Bratislavčanka, lebo tu žijem a pôsobím už veľa rokov. Človek by nemal zabúdať, odkiaľ pochádza, na svoje korene, ale zároveň by mal prijať nové pôsobisko s rešpektom. Pamätám sa, ako mi v prvých rokoch pôsobenia Bratislavčania vravievali, že nevyzerám na to, že som z východu... doteraz som nepochopila, čo sa za týmito slovami schováva, či sme krajší, či sme milší, či sme múdrejší... alebo opačne? V každom prípade som vďačná za to, že ma Bratislava a Bratislavčania prijali medzi seba. Do Košíc sa rada vraciam, mám tam rodinu, priateľov, krásne spomienky na rannú mladosť.

Ministerstvo financií SR bolo mojím v poradí tretím zamestnávateľom od ukončenia štúdia. Prežila som tam 9 rokov, a ako sa už traduje medzi kolegami a známymi, „prežila som tam štyri vlády“.

Keď mi v roku 2013 bola ponúknutá možnosť presunúť sa na Ministerstvo vnútra SR, zvažovala som. Proti odchodu z Ministerstva financií SR hovoril vybudovaný a zabehnutý systém obstarávania, dobré vzťahy, profesionalita. Ale vízia, spojená s budovaním centrálneho obstarávateľa a systému na elektronizáciu procesov, ma lákali. Povedala som si, že ak nenastúpim na tento vlak, ďalší s takýmto cieľom už prísť nemusí. Viete ako je to so šancou a šťastím - ak si ich nevážite, že prišli a nechopíte sa ich, už vás budú obchádzať. Som vďačná za túto príležitosť, lebo pôsobím v rezorte, ktorý je obrovskou školou života a naša práca má zmysel, lebo konečnými „zákazníkmi“ sú okrem iných aj hasiči, záchranári, policajti, zamestnanci úradov a v konečnom dôsledku občania. Výnimočné na práci v tomto rezorte je jej dynamika, zmeny, reakčný čas pri riešení problémov... jednoducho nemáme čas zaspať na vavrínoch. A to je to, čo ma baví, čo ma posúva vpred, čo ma napĺňa.

Mám rada svoju prácu, mám rada agendu, ktorej sa intenzívne venujem od roku 2006, a to, že je spojená s pôsobením v štátnej správe, je asi prirodzené, veď „spravujeme“ financie tohto štátu. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, že dôležitý je priestor, ktorý máte k dispozícii, zázemie, ktoré získate alebo si vybudujete, ale najdôležitejší sú ľudia a vzťahy medzi nimi.

V súkromí, ale i tie profesionálne, lebo šéf bez kvalitného a dobre fungujúceho tímu je len šéf. Považujem si za povinnosť ľuďom v mojom tíme vytvárať dobré pracovné prostredie (v rámci možností), byť im radcom, ale aj oporou a motivátorom.

I keď to nie je súčasťou tejto otázky, rada by som vyzdvihla prácu ľudí, ktorí v oblasti verejného obstarávania pôsobia. Nazývam ich dobrodruhmi, lebo iste uznáte, že verejné obstarávanie je cesta značne dobrodružná, ak nie priam tŕnistá, a tí menej odvážni sa na ňu nepúšťajú. Myslím svojich blízkych i vzdialenejších kolegov, ktorí dennodenne idú „s kožou na trh“, ktorí sa neboja byť inovatívni, ktorí musia byť trpezliví a najmä otvorení - pretože čo nový projekt, to nový priestor a nové riešenie.

Mám to šťastie, že pracujem v dobre fungujúcom tíme, okolo mňa je veľa schopných a múdrych ľudí. Nezávidím kolegom, ktorí pracujú sami, priam ich obdivujem, pretože verejné obstarávanie je agenda, ktorá je závislá na tíme, ktorá potrebuje diskusiu, analýzy, výmenu názorov...

Ako sme už spomenuli, Vaše meno je už nerozlučne spojené s tromi písmenkami – EKS. Čo by ste našim čitateľom prezradili zo zákulisia, ako vznikal a obstarával sa tento systém? Koho nápad to vlastne bol a ako sa to súťažilo?

Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že ja nie som typický inovátor. Snažím sa byť dobrým realizátorom, t. j. tým, kto myšlienky a nápady druhých uvádza do praxe. Preto pri tejto príležitosti môžem iba poďakovať ľuďom, ktorým v hlavách skrsla myšlienka na vybudovanie systému na elektronické obchodovanie a ktorí mi dali dôveru na jeho obstaranie, kontrahovanie a implementáciu. Fungujúce EKS je výsledkom práce tímu nadšencov a odborníkov a myslím si, že je to jeden z projektov, ktorý nezostal iba na papieri. Tak ako každý nový projekt – má svojich priaznivcov, ale i neprajníkov. S tým neurobíme nič. EKS, tak ako každý nový projekt, systém, musel prejsť a prechádza vývojom, musel prekonať detské choroby, ale myslím si, že najťažšie obdobie má za sebou. EKS sa obstarávalo štandardným postupom a je verejne známe, že výsledkom je zmluva na poskytovanie služieb EKS a v spolupráci s konzorciom poskytovateľov sa systém používa, ale zároveň stále vyvíja a zdokonaľuje.

EKS je v neustálom rozvoji, avšak už i dnes sa dá ušetriť predovšetkým množstvo času pri podlimitných zákazkách. V minulosti prebiehali rôzne boje o definíciu bežnosti, pričom ste často zastávali názor, že komodity sú viac bežné ako nebežné. Zmenil sa Váš pohľad na bežnosť oproti dňu, keď EKS vzniklo?

Téma bežnej dostupnosti komodít mi pripomína večne živú tému hľadania odpovede na otázku, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Podľa môjho skromného názoru neexistuje správna odpoveď, resp. nie je možné vytvoriť množinu bežne dostupných komodít. Definície sa rôznia, lebo výklad nemôže byť jednoznačný. Je na nás, ako verejných obstarávateľoch, aby sme si vedeli svoje rozhodnutie obhájiť. Pre niekoho je špeciálna potápačská výstroj bežne nedostupným tovarom, ale ak to hodnotím v rámci vlastného zaradenia, je to bežná súčasť výstroje našich záchranárskych zložiek a dostanete ju v každom špecializovanom obchode bez potreby ďalších úprav... ibaže nemá spotrebný charakter... ani sme sa nenazdali a jednotlivé charakteristiky si odporujú. Nezostáva iné, iba použiť princíp zdravého sedliackeho rozumu, zvážiť situáciu na trhu, potrebu uplatnenia podmienok účasti iných ako tých na preukázanie osobného postavenia a rozhodnúť sa. Mali by sme sa spoliehať sa na vlastnú intuíciu, skúsenosti, ale prvoradým cieľom je kontrahovať dobrý produkt. Obavy zo zneužívania elektronického trhoviska nesúvisia iba s bežnou dostupnosťou, problém je väčší. Je to nástroj, ktorý poukázal na medzery vo verejnom obstarávaní. Je ľahko dostupný, prehľadný a otvorený, preto i čitateľnejší a kontrolovateľnejší. Tu a teraz sa ukázalo, že „ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva“.

Nemám tendenciu obhajovať elektronické trhovisko, mám tendenciu hľadať pravdu a riešenia. EKS je systém, ktorý „kŕmia“ ľudia, k tomu niet viac čo dodať. Systém nemôže byť príčinou problémov, systém ich iba odhalil. Príčiny neúspechu sú v nastavení ľudí a procesov.

Nikto nehovoril o tom, že by EKS nefungovalo, skôr sa EKS používalo na celkom zjavne nebežné tovary a služby (alebo práce), ktoré práve svojou nebežnosťou spôsobovali uchádzačom problém pri veľmi krátkej lehote súťaženia i dodania. Neplánuje sa okrem testu bežnosti aj nejaký dodatočný kontrolný mechanizmus proti takýmto praktikám?

Kontrola po uzavretí zmluvy v EKS nie je žiadne tabu, v prípade podnetu ju realizuje ÚVO v rámci svojej pôsobnosti. Nie je to nová téma, ktorou by sme sa mali pri použití EKS osobitne zaoberať. Obchodovanie prostredníctvom EKS podlieha totožným princípom kontroly rovnako ako ostatné postupy obstarávania. Nemyslím si teda, že je potrebné vymýšľať už vymyslené. Zároveň by som rada uviedla, že systém sa snažíme vylepšovať, zdokonaľovať, vytvárať podmienky pre regulárne obchodovanie nielen objednávateľov, ale aj dodávateľov. Veď čo by to bolo za obchodné miesto bez obchodných ponúk. Žiadny systém však nenaučí človeka správať sa korektne, môže mu iba pomôcť orientovať sa, nabádať ho k správnym postupom, ale konečné rozhodnutie je vždy na ňom. A preto je neoddeliteľnou súčasťou EKS edukácia, usmerňovanie, upozorňovanie na legislatívne zmeny a podobne. Dbáme na to, aby bol systém v súlade s aktuálnymi všeobecne záväznými predpismi. Podnety odbornej verejnosti sa posudzujú a riešia v rámci pracovnej skupiny, ako príklad môžem spomenúť vysporiadanie sa s uplatnenými rozpormi v rámci karantény opisných formulárov. Je to otvorená téma, o ktorej dlhšie diskutujeme, aby sme zvážili všetky aspekty a pri tom nezabudli na základnú filozofiu EKS. Je to stále živý projekt, ktorý si logicky vyžaduje náležitú pozornosť, najmä v prípade, ak má slúžiť širokej obstarávateľskej a dodávateľskej obci.

Už keď sme pri tých zmenách, ako fungujú úpravy a zmeny v EKS? Kto napríklad inicioval veľké februárové zmeny v tomto nákupnom systéme?