Obstarávanie mobilných a dátových služieb v kontexte zrušených roamingových poplatkov v EÚ

Obstarávanie mobilných a dátových služieb v kontexte zrušených roamingových poplatkov v EÚ

Po mnohých rokoch čakania je to tu. To, čo vplyvní lobisti odďaľovali ako sa len dalo, nadobudlo reálne kontúry. Počnúc polnocou z 14. na 15. júna 2017 odbije posledná hodina poplatkom alebo iným platbám obdobného účinku, ktoré si dovtedy mohli operátori mobilných služieb účtovať v súvislosti s roamingom, teda vstupom užívateľa s mobilným telefónom do zahraničnej partnerskej siete a jej využívania. Roamingové poplatky sú však veľkou boľačkou na tvári operátorov a všemožne sa im snažia brániť. Za posledné dni vyplávali na povrch rôzne praktiky, ktorými sa snažia operátori rozlišovať v poskytovaní svojich služieb, a najmä rozlišovať medzi korporátnymi klientmi (resp. právnickými osobami, hoci aj štátnymi inštitúciami) a fyzickými osobami – spotrebiteľmi. Ako teda správne obstarať služby mobilného operátora s ohľadom na regulovaný roaming?

V prvom rade je potrebné v stručnosti definovať, aký právny rámec je samotná regulácia. Ide najmä o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2120 z 25. novembra 2015. Nariadenie je právnym aktom tzv. sekundárneho práva EÚ a má tri základné charakteristiky:

všeobecná pôsobnosť: nariadenie sa vzťahuje na neurčitý okruh osôb (erga omnes);

záväznosť vo všetkých častiach: členské štáty nemôžu nariadenie aplikovať iba čiastočne, nesmú ho ani meniť, ani prijať vnútroštátny predpis, ktorý by mohol ohroziť obsah alebo pôsobnosť nariadenia;

priama aplikovateľnosť: nariadenie je priamym prameňom práv a povinností fyzických a právnických osôb.

Z uvedeného vyplýva, že na jednej strane nariadenie implikuje povinnosti príslušných hospodárskych subjektov (v tomto prípade operátorov) a na druhej strane z neho vyplývajú práva pre všetky ostatné fyzické a právnické osoby (prijímateľov služieb). Z primárnych predpisov práva Európskej únie je vcelku jasné, že nariadenie je postavené na roveň zákona členských štátov, resp. nad jeho úroveň – členské štáty totiž nesmú prijať žiadnu dodatočnú zákonnú úpravu na ich implementáciu (ak im to nariadenie priamo implicitne neukladá, resp. neumožňuje), aby nespochybnili práva a povinnosti v nich stanovené.

Dosť bolo teórie, poďme sa pozrieť na praktickú stránku veci. Reguly, obsiahnuté v konkrétnom nariadení, sú priamo záväzné pre všetky subjekty bez ohľadu na to, či sú to súkromné osoby alebo firmy. Nie je teda možné zmluvne si medzi firmami upraviť, že sa na zmluvný vzťah neuplatnia inštitúty európskeho nariadenia, hoci sa o to niektorí operátori v strednej Európe pokúšali, a to výmenou za udržanie zliav, ktoré firme, resp. štátnej inštitúcii predtým poskytli. Ak nariadenie za určitých okolností pripúšťa osobitnú dohodu, musí byť riadne vymedzená, a najmä taktiež v súlade s nariadením.

Ako teda obstarávať služby mobilného operátora a stanoviť si podmienky, ktoré potrebujeme a ktoré si prajeme nastaviť?