Banková záruka, ktorú za uchádzača zloží banka subdodávateľa alebo osoby, ktorej kapacity uchádzač využíva
Využívanie zábezpeky nie je úplne častým javom vo verejných súťažiach, avšak z času na čas sa tak stane. Hoci z neznámych príčin z formulára na oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania úplne zmizla kolónka o žiadaní alebo nežiadaní zábezpeky a o jej výške (toto je apel na oddelenie vestníka), pri jej použití musí verejný obstarávateľ/obstarávateľ v tomto oznámení uviesť jej podmienku a výšku. Čo však, ak si uchádzač nevyberie zloženie hotovosti na účet, ale bankovú záruku a skladá ju zaňho jeho subdodávateľ alebo osoba, ktorej kapacity využíva podľa § 33 ods. 2 alebo § 34 ods. 3?
Zákon o verejnom obstarávaní sa zaoberá bankovou zábezpekou najmä v § 46 a jeho úprava sa v novom zákone nijako radikálne nezmenila, upravili sa najmä jej limity pre podlimitnú zákazku, kde jej využívanie nebolo možné.
Uchádzač si môže vždy vybrať spôsob zloženia zábezpeky, pričom do úvahy prichádza zloženie finančných prostriedkov na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, prípadne predloženie bankovej zábezpeky ako osobitného dokumentu. Jeho bližšiu povahu alebo textáciu už zákon neuvádza, avšak nie je pochýb o tom, že v takomto dokumente banka (alebo pobočka zahraničnej banky) vyhlási, že uspokojí verejného obstarávateľa/obstarávateľa v danej sume, ak klient odstúpi od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk, alebo neposkytne súčinnosť, alebo odmietne uzavrieť zmluvu, alebo rámcovú dohodu podľa § 56 ods. 8 až 12. V tomto novom zákonnom ustanovení už pochopiteľne absentuje možnosť prepadnutia zábezpeky, ak uchádzač nesplní, čo sľúbil v čestnom vyhlásení, ktoré už nie je možné použiť na splnenie podmienok účasti a metodické usmernenie č. 5862-5000/2016 z 13. 04. 2016 jasne stanovuje, že nepredloženie dokladov, nahradených Jednotným európskym dokumentom, nie je dôvodom na prepadnutie zábezpeky.
Potiaľto asi nie sú žiadne pochyby o uplatňovaní zákona v tejto problematike. Otázka však môže vzniknúť, ak uchádzač do svojej ponuky „pribalí“ bankovú zábezpeku, ktorú nedal svojej banke vystaviť on, ale poskytla ju iná osoba, ktorou buď preukazoval splnenie podmienok účasti, prípadne jeho subdodávateľ, ktorého priznal, ak si to súťažné podklady vyžadovali. V bankovej záruke sa teda nachádza informácia (napríklad aj zahraničnej) banky, ktorá potvrdzuje, že uhradí stanovenú zábezpeku v prípadoch stanovených zákonom.
Do úvahy prichádzajú v zásade dve možnosti, ako by banka svoju záruku konštruovala. Prvým prípadom môže byť, ak v jej úvode konštatuje, že jej klient XY (teda tretia osoba alebo subdodávateľ) ju požiadali o jej zloženie vo verejnej súťaži pod konkrétnym číslom a názvom, a tak ju teda banka skladá. Druhým prípadom je, ak banka odkáže na svojho klienta, ktorý ju zložením záruky poveril, avšak uvedie priamo uchádzača, ktorý je zábezpekou krytý.
Táto drobná odchýlka má podstatný vplyv na stanovenie, či bola zábezpeka na účely verejného obstarávania zložená alebo nie. V úvode prvého odseku § 46 sa totiž jasne uvádza, že jednou z foriem zábezpeky je poskytnutie bankovej záruky za uchádzača, pričom zákon už nijako neurčuje (a ani nelimituje) podmienky uvedenia, kto banku poveril jej zložením, avšak záruka musí jasne stanovovať, kto je uchádzačom a že je zložená zaňho. Je právne irelevantné, kto jej zloženie v skutočnosti uhradil a či je uchádzač klientom garantujúcej banky alebo nie.
zdielať 