Uchádzačský sen (alebo ako sa tešiť zo života za každých okolností)
V našom časopise sme na uchádzačov nijako nezabudli, naopak, venujeme im množstvo článkov tohto čísla. A prečo sa nepozrieť na život jedného z najväčších slovenských uchádzačov, za ktorým je nakoniec konkrétny človek? Predstavujeme vám Ottu Pšenákovú, ktorá podáva ponuky do verejných obstarávaní za spoločnosť STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo, s.r.o.
Otta Pšenáková
- vyštudovala Stavebnú fakultu STU (Pozemné stavby)
- 8 rokov prežila v zahraničí
- od roku 2005 pracovala v spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., potom krátko na Krajskom stavebnom úrade a od roku 2010 pôsobí v spoločnosti STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o., kde predkladá v jej mene ponuky do postupov verejného obstarávania
Verejné obstarávanie a Vy - tykáte si už dlho? Ako dlho pôsobíte pri opratách oddelenia, ktoré predkladá ponuky za Vašu spoločnosť?
V niekdajšej spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o. v roku 2005 vznikalo oddelenie pre spracovanie ponúk do verejného obstarávania, kde mi vtedajšie vedenie ponúklo možnosť byť jeho súčasťou. Naplno som sa však verejnému obstarávaniu začala venovať až od r. 2010, kedy som po krátkej pracovnej prestávke (Krajský stavebný úrad) nastúpila do tej istej spoločnosti, dnes už pod názvom STRABAG Pozemné a inžinierske staviteľstvo s. r. o.. Spoločnosť sa vtedy rozhodla, že chce rozšíriť akvizičnú činnosť. Pri prvých krokoch mi veľkou mierou pomohol vtedajší riaditeľ, ktorý ma naučil veľa o verejnom obstarávaní a príprave ponúk.
Mnohé tendre nedopadli úspešne. Až vtedy človek pochopí, koľko úsilia stojí získať možnosť vyhrať a realizovať zákazku. Vkladáte svoje dennodenné úsilie do projektov, kde nikdy nemáte istotu, že vaša práca bude odmenená úspechom, no i tak vždy musíte pre to urobiť maximum. Žijem svojou prácou.
Čo však vieme o vás dnes, patríte medzi kľúčových ľudí spoločnosti najmä s ohľadom na verejné obstarávanie.
Mala som skutočne šťastie na oboch riaditeľov. Terajší riaditeľ, Juraj Bacmaňák, mi veľmi pomohol v profesionálnom raste. Venovala som sa tomu teda naplno – od ponúk na menšie zákazky (domovy sociálnych služieb, stavebné rekonštrukcie základných škôl a pod.) až po väčšie stavby nielen pozemného, ale aj inžinierskeho charakteru ako napríklad most v Trenčíne, mnohé kanalizácie, priemyselné parky, administratívne budovy, nemocnice atď. Neviem či som kľúčový človek. Na spracovanie každej jednej ponuky je potrebná súčinnosť viacerých oddelení, napr. výrobno - technickej prípravy a rozpočtov, ekonomického, ako aj právneho oddelenia. Mojou úlohou je správnym spôsobom finalizovať ponuku na základe ich podkladov, bez nich by som si svoju prácu nevedela predstaviť. J
Aké iné zaujímavé zákazky ste pod Vašim vedením získali?
Je ich našťastie viacero. Mali sme možnosť realizovať nový terminál odletovej haly Letiska Poprad-Tatry, Nemocnicu sv. Michala v Bratislave, Materiálovo-technologickú fakultu STU i City Arenu v Trnave, stavby RTVS v Mlynskej doline a najnovšie aj Národný futbalový štadión v Bratislave, ktorý je pre nás momentálne obrovskou výzvou. Som veľmi rada, že sa nám podarilo mnoho takýchto projektov.
Ako by ste stručne opísali Váš názor na slovenské verejné obstarávanie a kvalitu zadávacej dokumentácie – súťažných podkladov? Ako sa pozeráte na relatívne nový zákon, resp. jeho novinky – register partnerov?
Register partnerov je asi niečo, čo by som najradšej v novom zákone nevidela, je to veľmi zaťažujúce a zbytočne finančne náročné. A nielen pre nás – musíme k zápisu nútiť aj našich subdodávateľov.
Pre menšie firmy je pravidelná povinnosť priebežného zapisovania úplne zbytočná, najmä ak je ich konateľom a vlastníkom často iba jeden človek, čo sa dá už i dnes zistiť z výpisu z Obchodného registra. Toto nám komplikuje život a predražuje ponuky našich subdodávateľov. V konečnom dôsledku to môže predražiť i celé verejné obstarávanie na Slovensku.
Ste typ uchádzača, ktorý máva všetky dokumenty ku budúcim súťažiam pekne "na kôpke" alebo si veci pripravujete vždy iba ad-hoc?
Nemáme žiadne „šuflíkové“ podklady či dokumenty. Každá zákazka je špecifická, a pristupujeme k nej osobitne. V súlade so zákonom musíme reflektovať na každú podmienku účasti, každú požiadavku na predmet zákazky a podobne. Koniec koncov aj tie dokumenty, ktoré máme štandardne uložené (napr. vyjadrenia bánk) sa musia často nanovo vystavovať kvôli zmene textácie, ktorú požadujú verejní obstarávatelia.
Ako sa cítite, keď s vašou ponukou uspejete?
Keď vyhráme súťaž, teším sa – je to veľký pocit zadosťučinenia.
Iba málo ľudí a verejných obstarávateľov vie, aká náročná práca je za prípravou ponuky. Na druhej strane pri neúspešnej súťaži ma výsledok samozrejme veľmi mrzí. Je mi ľúto, ak prejdeme okolo nejakej stavby, o dodanie ktorej sme sa uchádzali, a nie je na jej priečelí naše logo.
Ako vlastne u vás vyzerá príprava ponuky?
zdielať 