Na čo netreba zabudnúť pri sociálnom verejnom obstarávaní?
Zas a znova nám chudákom verejným obstarávateľom zákonodarca nadelil ďalšiu povinnosť. Okrem toho, že delíme predmet zákazky, kde sa len dá, zdôvodňujeme nezdôvodniteľné, dávame rôzne hlásenia, tak si na nás vymysleli ďalšiu povinnosť. Tou je povinnosť pri určitom počte našich zákaziek uplatňovať sociálne hľadisko.
Hádam mi čitateľ odpustí ironický začiatok tohto článku, ktorého jediným účelom bolo zaujať už tak ťažko skúšaného verejného obstarávateľa.
Povinnosť platí od 1. 1. 2020, odkedy je verejný obstarávateľ v súlade s ustanovením § 10 ods. 7 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej ako „ZVO“) „v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní okrem zákaziek s nízkou hodnotou, povinný najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk“. Ďalej je uvedené, čo všetko je možné do týchto šesť percent započítať.
Doplnená zákonná povinnosť predstavuje podstatný zásah do vyhodnocovania ponúk z pohľadu kritérií na vyhodnotenie