Povedali o…
Traja odborníci vo verejnom obstarávaní odpovedajú na tri rovnaké otázky. Na nasledujúcich stránkach tohoto časopisu vám zverejňujeme ich odpovede, ktoré môžu byť užitočné pre vašu prax.
1. Novelou zákona sa pripravuje inštitút zamietania tzv. zjavne nedôvodných námietok, ktoré sú definované ako tie, a) v ktorých je nepravdivo uvedená podstatná skutočnosť, b) ktorých zrejmým hlavným účelom je predĺženie procesu verejného obstarávania, d) ktorých zrejmým hlavným účelom je spôsobenie ujmy kontrolovanému, e) ktoré boli podané so zrejmým hlavným účelom späťvzatia námietok výmenou za poskytnutie akéhokoľvek prospechu od iného hospodárskeho subjektu, f) ktoré podala osoba, ktorá neuskutočňuje relevantnú hospodársku činnosť vo vzťahu k predmetu zákazky, alebo g) ktoré podala osoba, ktorá nemôže byť poškodená porušením tohto zákona; to neplatí, ak ide o námietky podané orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1 písm. e). Ako sa na tieto zmeny pozeráte?
2. Novela taktiež zadefinovala, aké zelené prvky môžu byť environmentálnym hľadiskom: a) znižovanie znečistenia ovzdušia, vôd a pôdy, b) znižovanie emisií skleníkových plynov, c) adaptácia na zmenu klímy, d) ochrana lesov, e) znižovanie alebo predchádzanie vzniku odpadov, f) zhodnocovanie alebo recyklácia využívaných materiálov, g) využívanie obnoviteľných zdrojov, alebo h) efektívnejšie využívanie prírodných zdrojov. Myslíte si, že precizovanie týchto aspektov pomôže rozvoju tzv. zelených kritérií alebo sa obstarávateľské organizácie stále budú báť zbytočných námietok z takýchto kritérií?
3. Dňa 10. 7. 2019 ÚVO zverejnil svoje stanovisko, v ktorom odporúča obstarávateľským subjektom vyzývať uchádzačov na definovanie nákladov práce v ponukách, a to v nadväznosti na všetky náklady, ktoré zamestnávateľom ukladajú príslušné právne predpisy. Už ste niekedy niečo také vyhodnocovali, resp. to plánujete?
Ing. Daša Paláková - riaditeľka Odboru verejného obstarávania na MVSR
1. Uvedené návrhy zmien vnímam pozitívne, dokonca ich vítam a podporujem. Iba ten, kto ide každý deň „s kožou na trh“, t. j. pripravuje, vyhlasuje alebo zodpovedá za proces verejného obstarávania vie, že námietky alebo žiadosti o nápravu sú bežnou súčasťou obstarávačského života, bez ohľadu na kvalitatívnu a odbornú úroveň zadávacích podmienok.
Oprávnené žiadosti o nápravu a námietky nás posúvajú ďalej, ale tie špekulatívne sú na príťaž. A preto verím, že priznanie a uvedomenie si, že existujú aj „neodôvodnené námietky“, kedy je zrejmé, že ide iba o zdržiavanie procesu, konkurenčný boj, deformáciu trhových cien alebo iný „vyšší záujem“, je cesta k tomu, aby sme boli efektívnejší, férovejší voči sebe ale i voči korektným záujemcom/uchádzačom, a tiež aby sme nemuseli byť konfrontovaní so šikanóznym správaním subjektov, ktorých cieľ je úplne iný ako uzatvoriť zmluvu. Verím, že i tento inštitút prispeje k rovnocennosti pozícií verejného obstarávateľa/obstarávateľa a záujemcu/uchádzača v procese verejného obstarávania.
2. Zelené verejné obstarávanie nie je nová téma, iba o nej viac hovoríme a snažíme sa jeho aspekty uviesť do života. Podvedome uplatňujeme princípy zeleného verejného obstarávania pri každom nákupe motorového vozidla (ak si stanovím maximálnu hodnotu emisií), resp. pri každom nákupe chladničky, či už do úradu alebo doma.
Zelené verejné obstarávanie si však so sebou nesie nálepku „drahšieho nákupu“ (porovnajte si v obchode cenu banánov a biobanánov☺), čo má svoju logiku a opodstatnenie.
Ľudia v tejto krajine (odborníci i pseudoodborníci) musia pochopiť, že najlacnejšie nie je vždy najlepšie, neporovnávať vysúťažené ceny s cenami na e-shope, nevidieť za každou vyššou cenou iba províziu pre štátneho úradníka. Je potrebné čítať od začiatku, t. j. vnímať nastavenie podmienok verejného obstarávania, požiadaviek na predmet zákazky (využívajúc o. i. enviroaspekty) a následne posudzovať verejné obstarávanie a jeho nastavenie komplexne, optikou princípu „value for money“. Tiež je dôležité, aby v tejto krajine bolo „rozhodnuté“, že to so zeleným verejným obstarávaním myslíme vážne a dôsledkom nebude „hon na čarodejnice“ za nehospodárne nákupy a verejný obstarávateľ nebude vnímaný ako ten, ktorý účelovo (alebo inak nesprávne) nastavil kritériá na vyhodnotenie ponúk. Budem sa opakovať - chce to zmenu spoločenskej klímy, potrebu vnímania verejného obstarávania ako nákupného procesu, využívajúc pritom možnosti trhu, výsledky technického rozvoja, vnímajúc potrebu ochrany životného prostredia, a nie iba „slepé“ uplatňovanie jednotlivých ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Robiť verejné obstarávanie pre verejné obstarávanie je cesta zarúbaná, mne nedáva zmysel.
3. Osobne sa domnievam, že toto stanovisko tu malo byť už dávno. Máme za sebou niekoľko verejných obstarávaní na služby, kde podstatnú úlohu zohráva človek/pracovná sila, napr. upratovacie služby. Verím, že väčšina kolegov by mi dala za pravdu, ak skonštatujem, že pri tomto type zákazky takmer vždy musíte riešiť neobvykle nízku ponuku/cenu, kedy analyzujete a skúmate, čo všetko je/nie je v ponukovej cene zarátané.
A práve ak chcete plávať v týchto mútnych vodách (akou skúmanie neobvykle nízkej ponuky/ceny bezpochyby je), celkom vás poteší, ak máte návod, výklad, pomôcku, oporu pri riešení tohto problému. Pretože naše a moje skúsenosti hovoria, že kontrahovanie dumpingových cien (ktoré nezohľadňujú napr. náklady práce), je „cesta do pekla“. Výsledkom je nízka kvalita plnenia, odstúpenie od zmluvy, požiadavky na zvýšenie cien z „objektívnych“ dôvodov a potreba obstarávať opakovane a dúfať že to dopadne inak (veľakrát nedopadne). My sme tú odvahu mali/máme a vylúčime ponuku z dôvodu neobvykle nízkej ponuky, ak je to dôvodné. A toto stanovisko ÚVO pomôže aj menej odvážnym pri rozhodovaní, čo s ponukou, o ktorej ste presvedčení, že je nereálna a vy viete, že jej prijatím by ste spôsobili viac škody ako úžitku.
zdielať 