Denník elektronického verejného obstarávania - 4. časť

Denník elektronického verejného obstarávania

V našej štvrtej rubrike Denníka elektronického verejného obstarávania si povieme o novele zákona o verejnom obstarávaní a o zmenách, ktoré v elektronizácii prináša. Neopomenieme pritom ani zoznam najčastejších chýb pri elektronickom obstarávaní.

Zoznam elektronických prostriedkov vedený Úradom

Návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, ktorý počas minulého mesiaca prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním síce ešte nemá finálnu podobu, no jedno je isté: elektronické systémy pre realizáciu verejných obstarávaní budú najneskôr k 1. 3. 2020 zapísané do Zoznamu elektronických prostriedkov, ktorý bude viesť Úrad pre verejné obstarávanie.

Podmienky pre zápis sú definované nasledovne:

• žiadosť o zápis do zoznamu elektronických prostriedkov;
• čestné vyhlásenie prevádzkovateľa, že elektronický prostriedok spĺňa požiadavky podľa § 20 a všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom podľa § 186 ods. 6 a;
• kompletne vyplnený dotazník, ktorého obsahové náležitosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Úrad.

Práve o poslednej požiadavke, o dotazníku, sme si povedali v poslednej rubrike. Úrad pre verejné obstarávanie už v súčasnosti v rámci kontroly verejného obstarávania posiela dotazník pozostávajúci zo sady otázok o informačnom systéme, zmluvných podmienkach, jeho dostupnosti či technických záležitostí definovaných vo Vyhláške č. 41/2019, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických a funkčných požiadavkách pre nástroje a zariadenia používané na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní.

Finálna podoba dotazníka, ktorá bude slúžiť na účely zápisu do Zoznamu elektronických prostriedkov však zatiaľ nie je známa. Tá by mala byť stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý by mal Úrad pre verejné obstarávanie vydať v súlade s § 186 ods. 6 navrhovanej novely zákona. Kedy však tento predpis uzrie svetlo sveta zatiaľ nie je známe.

Do termínu 1. 3. 2020 sa tak konečne nastavia pravidlá pre fungovanie systémov a reguláciu trhu, čo do celého prostredia verejného obstarávania vnesie vyššiu úroveň štandardizácie a kontroly procesov elektronického verejného obstarávania. Daný krok úradu tak víta nielen každý používateľ elektronických systémov, ale aj my – ich prevádzkovatelia.

Najčastejšie nedostatky v elektronickom obstarávaní

Elektronizácia je už v plnom prúde. Nielen tzv. vestníkové súťaže, ale aj zákazky s nízkou hodnotou sa v dnešnej dobe elektronizujú vo veľkom rozsahu. Realizácia súťaží priniesla mnohé pozitívne, no aj negatívne skúsenosti. Pre vás čitateľov sme vybrali tri najčastejšie problémy, resp. nejasnosti, s ktorými sa verejní obstarávatelia a obstarávatelia (ďalej len verejní obstarávatelia) v praxi najčastejšie stretávajú.

1. Zverejňovanie súťažných podkladov

Jednou z najčastejších otázok verejných obstarávateľov je spôsob zverejňovania dokumentov. Nakoľko elektronické systémy majú vlastné elektronické profily ponúka sa otázka, či je potrebné zverejňovanie dokumentov na profile elektronického systému a duplicitne aj na profile stránky Úradu pre verejné obstarávanie.

V zmysle § 64 ods. 4 „verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu splniť povinnosť uverejniť dokumenty alebo informácie v profile aj uverejnením priameho odkazu na informáciu alebo dokument uverejnený na inej internetovej adrese; povinnosť zabezpečiť bezodplatne neobmedzený, úplný a priamy prístup prostredníctvom elektronických prostriedkov tým nie je dotknutá.“

@skryt

Z uvedeného vyplýva, že verejný obstarávateľ môže mať zriadený vlastný profil na stránke inej ako je stránka Úradu pre verejné obstarávanie za dodržania nasledujúcich podmienok:

• vlastný profil musí byť bezodplatný, neobmedzený a k zverejneným dokumentom musí byť úplný a priamy prístup;
• vlastný profil musí garantovať minimálnu dobu archivácie zverejnených dokumentov v zmysle zákona o verejnom obstarávaní (v súčasnosti po dobu desiatich rokov odo dňa skončenia alebo zániku zmluvy, koncesnej zmluvy, rámcovej dohody alebo zrušenia postupu zadávania zákazky);
• na profile vedenom Úradom pre verejné obstarávanie musí verejný obstarávateľ v rámci každej zákazky zverejniť informatívny dokument, v ktorom zainteresovaným subjektom oznamuje webovú adresu, na ktorej sú povinne zverejňované dokumenty uvedené v § 64 k nahliadnutiu;
• a, samozrejme, webovú adresu, na ktorej sú povinne zverejňované dokumenty k dispozícii, uvedie aj v Oznámení o vyhlásení verejného obstarávania/Výzve na predkladanie ponúk.

Ak sú teda dodržané vyššie uvedené podmienky na využívanie vlastného profilu, nie je duplicitné zverejňovanie na profile Úradu pre verejné obstarávanie potrebné.

2. Zverejňovanie osobných údajov v ponuke

V súlade s § 64 ods. 1 písm. b) je verejný obstarávateľ povinný zverejniť všetky ponuky uchádzačov. Pri zverejňovaní však musí dbať na to, aby nezverejnil osobné údaje, ktoré sú v ponuke obsiahnuté. Vo väčšine prípadov uchádzači predkladajú naskenované verzie dokumentov pôvodne vyhotovených v listinnej podobe. Sken tak obsahuje mená, pečiatky, podpisy a ďalšie osobné údaje. Ako sa s týmto vysporiadať? Nuž, v praxi sa využívajú dva spôsoby:

a) Uchádzač predloží verné kópie dokumentov s tým, že verejný obstarávateľ si po otvorení ponúk takto vyhotovené dokumenty upraví tak, aby v nich boli osobné údaje zakryté (vytlačí – zakryje – naskenuje alebo využije nejaký elektronický nástroj na prekrytie údajov), následne ich nahrá do systému a/alebo na profil úradu a na záver zverejní. V prípade jednej, dvoch ponúk to nie je nič také komplikované, no predstavte si, že máte ponúk 5.

b) V rámci požiadaviek na vyhotovenie ponuky si verejný obstarávateľ stanoví, že v prípade, ak uchádzač predkladá dokumenty v naskenovanej podobe, predloží dve verzie takto vyhotovených dokumentov: jednu ako vernú kópiu originálu a druhú ako kópiu bez osobných údajov. Táto kópia bez osobných údajov bude následne zverejnená. Samozrejme, nepredloženie druhej verzie dokumentov bez uvedenia osobných údajov nie je dôvodom na vylúčenie, no percento uchádzačov, ktorí túto požiadavku nenaplnia nie je vysoké.

Ja osobne preferujem druhý spôsob. Väčšina uchádzačov predloží dve verzie dokumentov, a ak to aj pri ponuke opomenú, v rámci vysvetľovania ponúk túto druhú verziu zvyknú doplniť.

3. Revízne postupy

Treťou oblasťou, pri ktorej si verejní obstarávatelia aj dodávatelia nie sú istí je posielanie žiadostí o nápravu a námietok. Do momentu zavedenia povinnej elektronizácie sa žiadosti o nápravu ako aj námietky zasielali v listinnej podobe. Po zavedení elektronických systémov na realizáciu obstarávania, prostredníctvom ktorých prebieha celá elektronická komunikácia nebolo od začiatku jasné, či sa aj žiadosti o nápravu a námietky zasielajú cez tieto systémy. V súčasnosti však zákon hovorí jasne: pokiaľ to funkcionalita systému umožňuje, žiadosti o nápravu aj námietky sú verejnému obstarávateľovi doručované prostredníctvom systému. Len v prípade, ak to systém neumožňuje môžu byť doručené v listinnej podobe. Plánovaná novela zákona ustanovenia týkajúce sa podávania žiadostí o nápravu a námietok ešte rozširuje tak, aby bol spôsob ich zasielania jasnejší.

V prípade námietok má dotknutá strana ešte jednu povinnosť, a to zaslanie námietky aj na Úrad pre verejné obstarávanie – smerom k tomuto orgánu sa komunikácia nerealizuje cez elektronický systém verejného obstarávateľa, ale prebieha buď listinne, alebo cez elektronickú schránku na Ústrednom portáli verejnej správy (https://slovensko.sk).

Podobne, aj v prípade komunikácie verejného obstarávateľa a Úradu pre verejné obstarávanie sa komunikácia nerealizuje cez elektronický systém verejného obstarávateľa, ale listinne.

Tento článok vyšiel v časopise VO v kocke, číslo júl - august 2019. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať v našom e-shope.