Je možné zakotviť výpoveď 
do zmluvy uzatvorenej v EKS?

Je možné zakotviť výpoveď 
do zmluvy uzatvorenej v EKS?

EKS je stále predmetom mnohých špekulácií („biznisových“ i právnych), o tom niet pochýb. Krok správnym smerom, hoci mnohé jeho aspekty a funkcionality majú ešte mnoho priestoru pre zlepšenie. Niektoré elementárne opravy sa udiali ku 1. februáru 2017 (za všetky predovšetkým e-aukcia pre všetkých, ktorí podali ponuku), na niektoré sa stále čaká. Ako je to však s dlhovekou súčasťou EKS, ktorou sú jeho všeobecné obchodné podmienky? Môžeme ich meniť, resp. stanovovať právne povinnosti nad ich rámec prostredníctvom opisného formulára?

Obchodné podmienky elektronického trhoviska (ďalej v texte len „OPET“) sa skladajú z dvoch častí, a to z tzv. Trhového poriadku a Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej v texte len „VZP“). Kým tá prvá časť reguluje skôr procedúru a procesy kontraktácie na EKS, VZP upravujú „náležitosti Zmluvy uzatvorenej medzi Objednávateľom a Dodávateľom ako výsledok zadávania zákazky na Trhovisku postupom uvedeným v OPET“ (čl. I VZP OPET).

OPET, resp. ich existencia je daná zo zákona a toto zákonné zmocnenie pre ich tvorbu a ďalšiu reguláciu má v zmysle § 13 ods. 7 ZoVO Ministerstvo vnútra SR. Ďalej, v § 13 ods. 8 sa nachádzajú okruhy a oblasti, ktoré musia OPET obsahovať najmä moment a spôsob vzniku zmluvy, komunikáciu zmluvných strán, možnosti skončenia zmluvy, sankcie za neplnenie zmluvných podmienok, rozhodné právo a spôsob riešenia sporov zo zmluvy, moment nadobudnutia účinnosti zmluvy, ak ide o povinne zverejňovanú zmluvu podľa osobitného predpisu.

Možnosti skončenia právneho vzťahu sú teda predmetom regulácie VZP (ako to aj zákon požaduje), konkrétne sa týmito právnymi skutočnosťami zaoberajú predovšetkým ustanovenia čl. XVIII (Ukončenie zmluvy), hoci predpoklady, resp. následky odstúpenia od zmluvy sú uvedené aj v niektorých ďalších článkoch (napr. 12.10, 15.1.2, 15.1.7 atď.). V každom prípade, prvý odsek čl. XVIII stanovuje jednoznačne, že „Zmluva (z EKS) môže zaniknúť okrem riadneho splnenia všetkých práv a povinností zmluvných strán z nej vyplývajúcich, na základe dohody zmluvných strán alebo spôsobmi uvedenými v zákone a v týchto VZP.“

Kým ďalej prejdeme ku analýze možnosti skončenia zmluvy a vzťahu týchto okolností, predpokladanými vo VZP ku zmluve v EKS, je vhodné si v krátkosti pripomenúť právnu teóriu v súvislosti s ukončovaním právneho vzťahu podľa nášho právneho poriadku. Zmluva v EKS je uzatváraná v režime obchodného práva (aj keď je zaujímavé, že od 1.2.2017 odkaz na Obchodný zákonník z hlavičky zmluvy vypadol, avšak OPET na Obchodný zákonník odkazuje a stanovuje jeho režim v zmysle čl. XX) a vznik a zánik záväzkov v obchodnom práve reguluje subsidiárne Občiansky zákonník. V zmysle týchto predpisov, zánik záväzkov vo všeobecnosti nastáva:

a)      
dohodou zmluvných strán (tá môže nastať kedykoľvek, keď sa nájde vzájomná zhoda vôle kontraktačných partnerov),

b)   
       odstúpením od zmluvy (ako sankčný následok porušenia právnej povinnosti druhou zmluvnou stranou),

c) 
    výpoveďou zmluvy – tá môže a nemusí byť zmluvne dohodnutá, je spravidla uplatniteľná ako slobodné rozhodnutie ktorejkoľvek zmluvnej strany a zvyčajne sa zakotvuje ako bezdôvodná, čo zmluvnú voľnosť zvýrazňuje, prípadne sa môže nastaviť vo vzťahu k rôznym rozväzovacím podmienkam. Viaže sa ku nej tzv. výpovedná doba, resp. lehota.

S poľutovaním musíme konštatovať, že VZP OPET v EKS právnu teóriu do značnej miery ignorujú a niektoré možnosti odstúpenia zakotvené tamtiež už zahŕňajú i charakterové črty výpovede, teda bez ohľadu na to, či bola alebo nebola porušená právna povinnosť ktorejkoľvek strany (napr. v prípade eurofondových zákaziek možnosť Objednávateľa odstúpiť, ak zanikne zmluva medzi Objednávateľom a poskytovateľom nenávratného finančného príspevku). Práve tento príklad, ako aj mnoho ďalších, je najvhodnejším kandidátom práve pre inštitút výpovede.

Ale dosť bolo právnej teórie. Tak či tak, v EKS nenájdete možnosť vypovedať zmluvu, iba rad ustanovení, ktoré umožňujú jej skončenie odstúpením či už zo strany Dodávateľa alebo Objednávateľa. Je už jedno, či ide skôr o výpovedné dôvody alebo možnosti odstúpenia, ich okruh je v každom prípade daný a vymedzený taxatívne (v úvode každého odseku sa nenachádza slovo najmä ani nič ekvivalentné). Otázka, ktorú by sme ale chceli v tomto pojednaní rozobrať je, či môže Objednávateľ stanoviť sám vlastné možnosti výpovede zmluvy v EKS.