Stavebníctvo sa s verejným obstarávaním borí už desaťročia

Stavebníctvo sa s verejným obstarávaním borí už desaťročia

Ak má niekto povedať niečo o verejnom obstarávaní v stavebníctve, je to práve náš nový hosť v redakcii. Pavol Kováčik, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska (ZSPS), ktorý v podobe svojich 88 členov zastrešuje prakticky celý stavebný sektor na Slovensku. Stavebné firmy, ktoré sú jeho členmi, sa z veľkej časti zúčastňujú našich verejných obstarávaní a nás zaujímalo, čo od týchto firiem počuje prezident ZSPS na margo postupov vo verejnom obstarávaní, v čom vníma najväčšie problémy vo vzťahu k obstarávaniu a čo by súčasnému stavebníctvu najviac pomohlo. Nie je žiadnym tajomstvom, že práve verejné obstarávanie nemá žiadny dobrý zvuk u poctivých stavebníkov a účastníci trhu sa k nemu nakláňajú až keď je naozaj zle a tlačia ich predkrízové a krízové topánky. V čase hospodárskej konjunktúry je počet súťažiach v jednotlivých súťažiach výrazne nižší, nakoľko firmy dôverujú priamemu súkromnému biznisu podstatne viac ako otáznemu obstarávaniu so zlou povesťou. Čo sa dá na tom zmeniť? Je to naozaj také stratené?

Ak sa dá o niekom povedať, že je človek z praxe, ste to nepochybne Vy. Vaše pôsobenie v Národnej diaľničnej spoločnosti i košických „Inžinieroch“ dáva tušiť, že viete, o čom v stavebnom biznise hovoríte. Napriek tomu nás zaujíma, ako ste sa stali prezidentom ZSPS, čím Vás táto pozícia oslovila a aké výzvy v nej vnímate?

Výhodou určite je, že som pôsobil a získal skúsenosti u všetkých účastníkov investičného procesu, teda u projektantov, zhotoviteľov aj investorov. Tým pádom mám komplexný pohľad na mnohé problémy a viem sa vžiť do situácie jednotlivých účastníkov výstavby. To uľahčuje riešenia ako aj to, že s partnermi môžete viesť rovnocennú odbornú diskusiu, pretože poznáte detail a princíp problémov.

Po parlamentných voľbách a následných obvyklých personálnych „politických“ výmenách som bol kľúčovými podnikateľmi v stavebníctve oslovený pre túto pozíciu, kde som mohol plynule uplatniť moje skúsenosti pre stavebníctvo (zhodou okolností práve začínalo nové 4-ročné funkčné obdobie). Pozíciu prezidenta som prijal ako výzvu na zlepšenie postavenia a mena stavebníctva na Slovensku a riešenie vleklých problémov v legislatíve ako aj praxi.

Prečo vlastne existuje takáto stavovská organizácia? Aké otázky v nej riešite a v čom konkrétne Zväz pomáha svojim členom?

Hlavným cieľom Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska je presadzovanie rozvoja a záujmov Slovenského stavebníctva a vytváranie podmienok pre dlhodobú stabilitu a perspektívu stavebníctva na Slovensku. Je dobrovoľným občianskym združením, členom tripartitného systému a jediným reprezentatívnym zástupcom združujúcim zamestnávateľov v stavebníctve (od najväčších až po živnostníkov). Členstvo v ZSPS je dobrovoľné. Neprinášame členom konkrétne zákazky, ale napomáhame k systémovému a metodickému riešeniu nedostatkov a problémov – v oblastiach stavebnej legislatívy, verejného obstarávania, ďalších podmienok podnikania, finančných možností a nástrojov, vzdelávania a zamestnanosti atď.

Stavebníctvo je mohutná, aj keď krehká oblasť priemyslu. V kríze prvé padá a po kríze sa posledné zviecha. Ako by ste hodnotili odbornú a funkčnú úroveň slovenských stavebných firiem? Sú dnes už zhýčkané konjunktúrou alebo zdravo vnímajú možné deklinácie vo vývoji ekonomiky?

Stavebníctvo zohráva dôležitú úlohu z pohľadu ponukovej strany ekonomiky a prispieva tak k budúcemu ekonomickému rastu. Platí pritom, že najmä investície do verejnej infraštruktúry zvyšujú investičnú a podnikateľskú atraktivitu krajiny. Stavebníctvo má zároveň relatívne nízku importnú náročnosť, pričom sa stavebné investície výrazne prejavujú v intenzite vplyvov na domácu ekonomiku a ako také majú v prípade správneho využitia aj proticyklický charakter. Niet akýchkoľvek pochýb, že stavebníctvo vo všeobecnosti vytvára pre ekonomiku silný multiplikačný efekt. Prírastky v stavebníctve sa pozitívne prejavujú aj v dodávateľských odvetviach a službách s priaznivým dopadom na zamestnanosť a verejné financie. Tento efekt je dokonca silnejší než v iných sektoroch. Práve to je jedným z kľúčových dôvodov, prečo sú stabilita a rast v stavebníctve dôležité z pohľadu celej ekonomiky krajiny.

Stavebné firmy, ale aj projektantské spoločnosti sú konkurencieschopné v európskom meradle. To sa týka stredných firiem zameraných na pozemné staviteľstvo, ako aj najväčších stavebných firiem, orientovaných na výstavbu infraštruktúry. Predovšetkým veľké firmy trpia na nedostatočné plánovanie infraštruktúry na Slovensku a z toho vyplývajúce značné výkyvy. Akékoľvek takéto výkyvy nepriaznivo vplývajú na celkovú efektívnosť ekonomiky.

Netreba si prezerať príručky verejného obstarávania ani študovať vestníky, aby sme zistili, že stavebné práce sú dominantnou súčasťou verejného obstarávania, práve kvôli svojim cenám. Ako by ste hodnotili súčasné obdobie ekonomiky a verejné obstarávania, ktoré prebieha v týchto rokoch? Vnímali ste sektor ako zdravý alebo verejné obstarávanie v tejto oblasti stále pokrivkáva?

Verejné obstarávanie v stavebníctve na Slovensku potrebuje zásadnú modernizáciu prístupu. Dnes sa na Slovensku stretávame presne s tými istými problémami, aké riešili vo Veľkej Británii, Nemecku alebo Holandsku pred 10 – 12 rokmi. Práve stavebníctvo je jednou z najdôležitejších oblastí verejného obstarávania z pohľadu počtu aj finančného objemu vypisovaných súťaží, a pritom súčasne najkomplikovanejšou.

Nastupujúcim trendom v oblasti verejného obstarávania je vyhodnocovanie ponúk na základe viacerých relevantných kvalitatívnych kritérií. Tie zaistia výber najvýhodnejšej ponuky, ktorá síce nemusí obsahovať najnižšiu ponukovú cenu, ale štátu sa po dôkladnom vyhodnotení všetkých dát a vstupných informácií oplatí najviac. My na Slovensku ale naopak, zápasíme skôr s klesajúcou odbornou úrovňou obstarávaní, niekedy až s elementárnymi chybami, ktoré majú za následok prieťahy, námietky a podobne.

Zväz stavebných podnikateľov Slovenska sa dlhodobo venuje problematike moderných metód verejného obstarávania a vynakladá v tejto oblasti značné úsilie. Spolupodieľame sa na príprave legislatívy a metodík v oblasti stavebníctva. V spolupráci s Asociáciou pre rozvoj infraštruktúry (ARI) z Českej republiky sme pre ÚVO pripravili a konzultovali metodiku viackriteriálneho hodnotenia ekonomickej výhodnosti ponúk – metódou BEST VALUE, vrátane už vykonaných niekoľkých školení. Bohužiaľ doteraz žiadny verejný obstarávateľ na Slovensku nebol ochotný túto metódu použiť (na rozdiel od ČR) aspoň v pilotnej súťaži.

Poďme k pomenovaniu konkrétnych problémov vo VO. Čo je podľa vás najpálčivejší problém? Súťaže na najnižšiu cenu? Nedostatok kapacít? Prípadne korupcia v obstarávaní?

Verejní investori všeobecne podceňujú projektovú a inžiniersku prípravu, či už z časového hľadiska, alebo kvôli nákladom. Šetria na nesprávnom mieste, pretože prieskumy, štúdie a projekty sú pre kvalitu stavby a jej ekonomickú efektívnosť rozhodujúce. Štátny investor je ochotný vyčleniť 8 až 10 percent zo stavebných nákladov ako rezervu na nepredvídateľné okolnosti. Ale na projektové práce a prípravu, ktoré by ich mohli zásadne eliminovať, vydelí maximálne tri percentá. Nedostatočná kvalita technickej časti súťažných dokumentácií je obrovským problémom, ktorý sa paradoxne zväčšuje. K tomu pribúdajú často až triviálne nedostatky v podmienkach a kritériách účasti. Výsledkom sa stáva, že naozaj kvalifikovaní dodávatelia sa takýchto súťaží ani nezúčastnia, pretože to nemá zmysel, a takéto súťaže sú predurčené na to, aby v nich uspeli druhotriedne firmy, prípadne špekulanti ochotní ísť do rizík, ktorými sa takéto nejasné súťažné podmienky vyznačujú.

Je známou skúsenosťou, že súťaž na najnižšiu ponukovú cenu nikdy nevygeneruje najlepšie technické a ekonomické riešenie. Prinajlepšom konzervuje priemernosť. Je potrebná široká zmena myslenia, prístupu aj profesionality nielen všetkých účastníkov obstarávacích procesov, ale aj spoločnosti. Je potrebné zmeniť myslenie verejných obstarávateľov v tom, že celospoločenské benefity sú založené na širšom chápaní nákladov a úžitku, teda nie len z pohľadu najnižšej ponukovej ceny. Taký je trend naprieč celou EÚ a je najvyšší čas sa pripojiť.

Keď sme pri tom menej klasickom obstarávaní, aký máte názor na PPP projekty?

PPP projekty majú veľký zmysel, pokiaľ sú dobre profesionálne zvládnuté, nakoľko sú naozaj náročné – či už hovoríme o nemocniciach, parkoviskách a podobne, ale aj o komplexných projektoch, akým sú napríklad diaľnice. Koncesie sú veľmi efektívne formy výstavby investícií a ich prevádzkovania, lebo práve kvôli tomu súkromnému prvku majú v sebe automaticky aj optimalizačný efekt. Vnútorne to teda tú efektivitu podporuje – stavebník si svoj vstup a jeho fungovanie v projekte musí dobre premyslieť sám. Určite existujú aj námietky, že je stavba vysúťažená v nominálnej hodnote drahšie, ako keby bola obstarávaná jednorazovo. Ťažko povedať, sú tam riziká na oboch stranách, avšak najmä na zhotoviteľovej, prípadne na strane financujúcej inštitúcie, spravidla banky. Vzhľadom na historický inflačný vývoj má dlhodobé financovanie iné parametre – investícia sa často z tretiny splatí (a vyplatí) už práve iba cez infláciu a cez inú cenu peňazí v rôznych obdobiach.

Z hľadiska budúcnosti verejných financií to bude podľa mňa jedna z najdôležitejších foriem financovania – domáca ekonomika nebude tvoriť toľko investičných zdrojov a tie z EÚ sa pomaly ale isto minú – najmä preto, že EÚ prišla na to, že návratné financovanie je lepšie ako nenávratné.

Čo sa týka konkrétnych skúseností u nás, z hľadiska profesionálnej prípravy je najlepšie zvládnutý projekt D4/R7 – financovaný z verejných peňazí a bánk (EIB) s kombináciou súkromného kapitálu. R1 Pribina bola tiež dobre zvládnutá, ale čo sa týka financovania aj technickej prípravy je D4/R7 priam ukážková. To, v akom je teraz stave a problémoch, projektu vôbec nesvedčí a nemá nič spoločné s jeho prípravou.