Konflikt záujmov 
vo verejnom obstarávaní

Konflikt záujmov 
vo verejnom obstarávaní

Efektívne a transparentné verejné obstarávanie je predpokladom hospodárneho vynakladania verejných prostriedkov. Požiadavka na efektívne, účelové a účinné vynakladanie verejných prostriedkov je prirodzeným záujmom občianskej spoločnosti. Pri vynakladaní verejných prostriedkov je veľa momentov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich hospodárne a efektívne vynakladanie. Takýmto momentom môže byť aj konflikt záujmov.

Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov nám transponoval zo smernice č. 2014/24/EÚ, smernice č. 2014/25/EÚ a smernice č. 2014/23/EÚ nový právny inštitút – „konflikt záujmov“, ktorý doteraz nebol obsiahnutý v zákone č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nový zákon o verejnom obstarávaní ide dokonca tak ďaleko, že pokiaľ má byť zadávanie zákazky efektívne a hospodárne, priznáva verejnému obstarávateľovi/obstarávateľovi možnosť pri preukázaní konfliktu záujmov vylúčiť uchádzača alebo záujemcu. Táto téza však nie je nová a už bola skôr potvrdená judikatúrou Súdneho dvora EÚ. V tomto článku sa preto skúsime pozrieť na tieto tézy:

• Právny rámec
• Čo je „konflikt záujmov“ vo verejnom obstarávaní?
• Definovanie pojmu „konflikt záujmov“
• Identifikácia a posúdenie konfliktu záujmov

Právny rámec

Smernica č. 2014/24/EÚ stanovila v článku 24 konflikty záujmov nasledovne:

„Členské štáty zabezpečia, aby verejní obstarávatelia prijali vhodné opatrenia na účinné predchádzanie konfliktom záujmov, ktoré vznikajú pri vykonávaní postupov obstarávania, ako aj ich identifikáciu a nápravu, aby sa zabránilo akémukoľvek narušeniu hospodárskej súťaže a aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie so všetkými hospodárskymi subjektmi. Pojem konflikty záujmov zahŕňa prinajmenšom každú situáciu, keď zamestnanci verejného obstarávateľa alebo poskytovateľa obstarávacích služieb konajúceho v mene verejného obstarávateľa, ktorí sú zapojení do vykonávania postupu obstarávania alebo môžu ovplyvniť výsledok tohto postupu, majú priamo alebo nepriamo finančný, ekonomický alebo iný osobný záujem, ktorý možno vnímať ako ohrozenie ich nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s daným postupom obstarávania.“

Okrem smernice č. 2014/24/EÚ je pojem konflikt záujmov zadefinovaný aj v článku 57 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Definícia obsiahnutá v článku 57 ods. 1 a 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa vzťahuje na všetky verejné obstarávania financované z rozpočtu EÚ a to bez ohľadu na to, o akú predpokladanú hodnotu zákazky ide.

Nakoniec nový zákon č. 343-/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v ustanovení § 23 definuje konflikt záujmov nasledovne:

„(1)    
Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania.

(2) 
Konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním.

(3) 
Zainteresovanou osobou je najmä

a)  
zamestnanec verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo iná osoba, ktorá poskytuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi podpornú činnosť vo verejnom obstarávaní a ktorá sa podieľa na príprave alebo realizácii verejného obstarávania alebo

b)  
osoba s rozhodovacími právomocami verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorá môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľala na jeho príprave alebo realizácii.

(4) 
Zainteresovaná osoba oznámi verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi, účastníkovi alebo dodávateľovi bezodkladne po tom, ako sa o konflikte záujmov dozvie.

(5) 
Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní prijať primerané opatrenia a vykonať nápravu, ak zistia konflikt záujmov. Opatreniami podľa prvej vety sú najmä vylúčenie zainteresovanej osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania alebo úprava jej povinností a zodpovednosti s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov.“

Čo je „konflikt záujmov“ 
vo verejnom obstarávaní?

Pojem konflikt záujmov nie je harmonizovaným pojmom práva Európskej únie a nebol do prijatia smernice č. 2014/24/EÚ, smernice č. 2014/25/EÚ a smernice č. 2014/23/EÚ ani definovaný v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady týkajúcich sa verejného obstarávania. Predchádzajúci zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tiež tento pojem nedefinoval. Problematike konfliktu záujmov sa čiastočne dotýkali len ustanovenia § 9, § 40, § 100, § 111d ods. 8 tohto zákona.

Historicky bol tento pojem predmetom rôznych prístupov, predovšetkým najmä pri zákazkách financovaných z fondov EÚ.

Na úvod však musíme konštatovať a nevyhnutne musí platiť premisa, že aj verejne činné osoby (úradníci, členovia komisie a pod.) majú svoje základné práva a slobody (ľudské práva), ktoré nezávisia od vôle druhých ľudí, a preto konfliktu záujmov sa nedá jednoducho vyhnúť, alebo ho dokonca zakázať.

Z tohto dôvodu je potrebné najskôr konflikt záujmov zadefinovať, správne ho identifikovať a nakoniec aj správne posúdiť.

Definovanie pojmu „konflikt záujmov“

Ako sme už uviedli, pojem konflikt záujmov nie je harmonizovaným pojmom práva EÚ, donedávna nebol ani upravený vo všeobecne záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky, a preto jeho definovanie nie je jednoznačné a v každom členskom štáte EÚ môže mať rôzny obsah.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj definuje pojem konflikt záujmov vo svojej publikácii nasledovne:

„Konflikt záujmov s týka konfliktu medzi verejnou povinnosťou a súkromnými záujmami (právami) verejne činných osôb (úradníkov a pod.), pri ktorých súkromný záujem (právo) verejne činnej osoby (úradníka a pod.) by mohol mať nevhodný vplyv na výkon jej verejných povinností a záväzkov.“

Táto definícia konfliktu záujmov je definíciou skutočného konfliktu záujmov. Okrem skutočného konfliktu záujmov poznáme aj zdanlivý konflikt záujmov, ktorý môžeme charakterizovať nasledovne:

„Zdanlivý konflikt záujmov existuje vtedy, keď sa zdá, že súkromný záujem (právo) verejne činnej osoby (úradníka a pod.) by mohol mať vplyv na výkon jej verejných povinností a záväzkov, ale to nie je v skutočnosti tento prípad.“

Okrem skutočného konfliktu záujmov a zdanlivého konfliktu záujmov poznáme ešte potenciálny konflikt záujmov, ktorý môžeme charakterizovať nasledovne:

„Potenciálny konflikt vzniká tam, kde súkromný záujem (právo) verejne činnej osoby (úradníka a pod.) je taký, že by mohol vzniknúť konflikt záujmov, ak by sa verejne činná osoba (úradník a pod.) zapojila do výkonu verejných povinností a záväzkov v budúcnosti.“

Konflikt záujmov je potrebné odlíšiť od trestného činu. Konflikt záujmov na rozdiel od trestného činu nastane vtedy, keď nejde o dohody medzi účastníkmi, ale existuje riziko, že dotknutá osoba pri výkone svojej funkcie dá prednosť súkromnému záujmu pred verejným záujmom vo veci samej.

Pri konflikte záujmov sa pojem súkromný záujem (právo) na rozdiel od trestných činov neobmedzuje na finančné záujmy, alebo na tie záujmy, ktoré generujú priamy alebo nepriamy osobný prospech verejne činnej osoby (úradníka a pod.). Súkromný záujem (právo) v prípade konfliktu záujmov sa týka takých vzťahov, ako sú osobné vzťahy, či už v rodine alebo podnikaní, združovaní a pod., pokiaľ by tieto vzťahy mohli mať nevhodný vplyv na výkon verejných povinností a záväzkov.

Keďže konflikt záujmov vo verejnom obstarávaní, ktorý nie je riadne posúdený, má vplyv na správnosť postupov verejného obstarávania, je potrebné ho identifikovať a riadne posúdiť, lebo konflikt záujmov môže viesť k porušeniu zásad transparentnosti, proporcionality, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie.

Identifikácia a posúdenie konfliktu záujmov

Súdny dvor EÚ podal vo svojom rozsudku vo veci C-538/13 eVigilo Ltd zo dňa 12. marca 2015, (ďalej len „rozsudok eVigilo Ltd“ v príslušnom gramatickom tvare) veľmi potrebný návod na identifikáciu a posúdenie konfliktu záujmov pri zadávaní verejných zákaziek, ako i stupeň pôsobnosti, s ktorým musia verejní obstarávatelia/obstarávatelia posúdiť a vyriešiť tak dôležitú otázku, akou je konflikt záujmov.

Z dôvodov uvedených vyššie si rozsudok eVigilo Ltd zaslúži menšiu analýzu.

Pokiaľ ide o otázku konfliktu záujmov je potrebné zdôrazniť, že spoločnosť eVigilo Ltd spochybnila hodnotenie ponúk na základe zaujatosti odborníkov, ktorí hodnotili ponuky a to z dôvodu existencie profesijných vzťahov medzi nimi a odborníkmi uvedenými v ponuke úspešných uchádzačov.

Presnejšie povedané, spoločnosť eVigilo Ltd vyhlasovala, že traja zo šiestich členov komisie, ktorí vyhodnocovali ponuky a zároveň sa podieľali aj na spracovaní súťažných podkladov, boli kolegami s odborníkmi uvedenými v ponuke podanej úspešnými uchádzačmi a to na Technickej univerzite v Kaunase. Z pohľadu tejto spoločnosti to bol dostatočný dôvod na vylúčenie tejto ponuky z verejného obstarávania.