Koneční užívatelia výhod a daňové raje vo verejnom obstarávaní – 2. časť

Koneční užívatelia výhod a daňové raje vo verejnom obstarávaní – 2. časť 

V prvej časti článku sme sa pozreli na históriu vývoja právnej úpravy konečných užívateľov výhod na Slovensku, na definíciu daňových rajov z pohľadu troch organizácií, a to OECD, EÚ a Tax Justice network.

Po teoretickom úvode sa v tejto časti dozvieme, či za relevantné obdobie došlo k zníženiu počtu úspešných uchádzačov, ktorí boli registrovaní v daňových rajoch. Je teda zavedenie registrov konečných užívateľov výhod účinným nástrojom na znižovanie počtu uchádzačov registrovaných v daňových rajoch, a teda na zvýšenie transparentnosti vo verejnom obstarávaní?

Rizikový indikátor na strane uchádzača

Ako bolo uvedené už v prvej časti článku, skutočnosť, že uchádzač je registrovaný v daňovom raji, je možné považovať za rizikový indikátor na strane uchádzača. Existencia jedného rizikového indikátora ešte sama o sebe nie je dôkazom o tom, že ide v danom prípade o korupciu. Môže však zúžiť okruh verejných obstarávaní alebo uchádzačov, na ktoré by bolo vhodné sa bližšie pozrieť.

V prvom rade bolo nutné identifikovať všetkých zahraničných uchádzačov, ktorí boli úspešní za sledované obdobie rokov 2011 až 2017. Ako podklad slúžili štatistické údaje, ktoré každoročne zverejňuje Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej ako „ÚVO“) na svojej webovej stránke. Tieto údaje ÚVO zverejňuje vo formáte pdf., čo komplikuje ďalšiu prácu s týmito údajmi. Do budúcna by mohlo ÚVO či už štatistické údaje alebo údaje z vestníkov verejného obstarávania zverejňovať priamo na svojej webovej stránke v podobe datasetov vo formáte csv. alebo xls. Uvedený krok by umožňoval jednoduchšiu prácu s údajmi či už z akademického alebo štatistického pohľadu. Príkladom môže byť portál európskeho vestníka TED, kde je možné stiahnuť štruktúrované údaje o verejnom obstarávaní od roku 2006 do roku 2018 .

V tabuľke č. 1 je možné vidieť krajiny, z ktorých pochádzali úspešní uchádzači v sledovaných rokoch, ako aj ich počet v danom roku.

Z týchto všetkých krajín bolo nutné vybrať len tie, ktoré je možné považovať za daňové raje. A práve v tejto fáze je dôležitá definícia daňového raja, ktorá bola uvedená v prvej časti tohto článku. Na účely tejto analýzy bola vybraná definícia daňového raja, ktorú používa Európska komisia.

Z krajín uvedených v tabuľke č. 1 boli teda vybrané len tie krajiny, ktoré sú považované za nespolupracujúce jurisdikcie v daňových otázkach alebo, ktoré sú na zozname sledovaných krajín. Ide o Južnú Kóreu, Švajčiarsko, Spojené arabské emiráty. Rovnaký kľúč pre výber krajín, ktoré je možné považovať za daňové raje použili vo svojej analýze aj odborníci zo spoločnosti DATLAB, ktorí sa vo svojej analýze zamerali na verejné obstarávanie a daňové raje z pohľadu všetkých členských štátov Európskej únie .