Kontroly 21. storočia už nie sú o „má dať – dal“

 Kontroly 21. storočia už nie sú o „má dať – dal“

Neexistuje prirodzený verejný obstarávateľ v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, ktorý by nespadal pod kompetenciu Najvyššieho kontrolného úradu. Aj preto sme sa na podnet čitateľov vybrali po stopách tejto kontrolnej inštitúcie, ktorej činnosť zahŕňa nielen kontrolu verejného obstarávania, ale aj všeobecne kontrolu efektivity štátneho nákupu. Tá v sebe objíma známy princíp hospodárnosti, ktorá sa nachádza aj v „našom“ zákone. Našu výzvu prijal a pevným stiskom ruky nás privítal sám predseda NKÚ Karol Mitrík, ktorého sme vyspovedali ani nie tak z verejného obstarávania a jeho kontroly, ale kontroly ako takej. Na účely rozhovoru sme sa stretli až dvakrát, a každé zo stretnutí bolo vzrušujúcim pohľadom do filozofie, na akú sme pri kontrolách neboli zvyknutí. Veď posúďte sami.

Aká bola vaša cesta až do súčasného kresla predsedu NKÚ a prečo ste ju prijali? Nedá sa prehliadnuť vaša bohatá kariéra a ani vek, v ktorom skutočne môžete rozdávať skúsenosti.

Skúsenosti súvisia najmä s komunálnou politikou a mnohoročným vedením primátorského úradu na východe, ale aj pôsobením ako poslanca v košickej VÚC. Aj tam som bol v priamom kontakte s verejným obstarávaním aj kontrolami, a tak mi aktuálna pozícia nie je nijako cudzia – NKÚ má vo svojej pôsobnosti skutočne široký záber a portfólio týchto činností. Myslím, že kľúčom k dobrému zvládaniu svojej pozície vrcholového štátneho manažéra je jeho pripravenosť na realizáciu úloh, na ktoré bol vybratý. Kedysi dávnejšie mi bolo ponúknuté miesto ministra obrany, asi pre moju vojenskú ráznosť a rozhodnosť (smiech). Po nie dlhom zvažovaní tejto ponuky som si ale uvedomil, že síce odveliť rote viem, avšak v rezorte sa vôbec nevyznám a nebol by som v reálnom čase a priestore prínosom. Táto sebareflexia by nemala chýbať nikomu, kto sa rozhoduje o významnej ponuke vo vedení štátu. Vyberať na tieto posty odborníkov a nie politikov by mala byť základná úloha tých, ktorí majú právo nominovať.

Ako to vyzeralo po vašom nástupe do úradu?

O kontrole ako takej som už mnoho vedel, mal som aj mnoho životných skúseností. Pred prijatím ponuky na šéfovanie tejto inštitúcie som si pozrel stránku úradu a povedal som si, že tu je priestor na zmeny a zlepšenia. Po nástupe do funkcie som od mája do decembra (r. 2015 – pozn. red.) iba pozoroval, stretával sa s jednotlivými pracoviskami, zisťoval som aktuálny stav, mentalitu a nastavenie úradu a jeho pracovníkov. Až následne sa dala vypracovať nejaká vízia a nastaviť nejaká filozofia. Na druhej strane, na vedenie tohto typu úradu netreba ani veľa kontrolórskych skúseností ako skôr tých manažérskych. A tu som sa našiel.

O tom nepochybujeme. Poďme ale k samotnému verejnému obstarávaniu a jeho kontrole. Kedysi bol trend odstupovať akékoľvek zistenia z kontrol, ktoré sa týkali verejného obstarávania, na ÚVO. Nie je dnes trend posudzovať tieto procesy nákupu pod jednou kontrolnou strechou?

Ani nie, práve naopak. V minulosti bolo podpísané memorandum s ÚVO, ešte za jeho niekdajšej predsedníčky – ale nebolo veľmi uvedené do života, bolo skôr deklaratórne. V r. 2017 sme podpísali memorandum s jeho novým predsedom, aby sme si s kontrolnými právomocami „neliezli do kapusty“. Je nesporné, že na ÚVO sa realizuje kontrola obstarávacích procesov a ich súladu so zákonom o verejnom obstarávaní, je tam možnosť správneho konania, udeľovania pokút, ktoré mimochodom podľa mňa nie sú nijako nízke. Náš úrad v zmysle zákona nedisponuje žiadnym sankčným mechanizmom. Netvrdím, že sankcie sú všeliekom, ale ak zistíme také porušenia vo verejnom obstarávaní, ktoré sú závažné a čerstvé, teda do 3 rokov, odosielame ich práve tam. Tam, kde ale ÚVO nedisponuje takými nástrojmi na zistenie hospodárnosti alebo efektivity nákupu, nastupujeme s vyhodnocovaním už my, vtedy sa naopak ÚVO obráti na nás. Opakujem však, že my nemáme sankčné právomoci, maximálne pokutu za marenie výkonu kontroly.

Nie je váš výkon kontroly teda iba symbolický?

To by som tiež nepovedal. Niekedy viac ako pokuta z jedného verejného rozpočtu do druhého je práve zverejňovanie výsledkov kontrol, možno akýsi verejný pranier alebo hoci aj verejná pochvala. Naša filozofia je však taká, že pokuty nič neriešia, skôr šírenie príkladov dobrej praxe prostredníctvom medializácie. Nezverejňujeme však protokoly z výsledkov kontrol, ale tieto protokoly cez editorov „prekladáme“ do zrozumiteľného jazyka v podobe akýchsi záverečných správ z kontrol. Verejnosť by nebavilo čítať 300-stranové výstupy, tie teda prevádzame pre potreby iných štátnych orgánov, napr. prokuratúry alebo samotnej verejnosti, do už spomenutých záverečných správ. Doba sa zmenila, dnes už totiž nie je riaditeľom ten, kto vyrába na sklad, ale kto predáva. A my predávame – informujeme o našich výsledkoch verejnosť, je to predsa naša povinnosť a jeden z pilierov a dôvodov nášho fungovania. A robíme to najmä cez médiá, ktoré sú na túto funkciu najlepšie určené.

Aká je teda filozofia samotnej kontroly NKÚ?

Čistú hospodárnosť, resp. celkom zjavnú nehospodárnosť v rámci elementárneho porovnania výsledku obstarávania s trhom prenechávame na ÚVO, to je skôr ich parketa, ak teda hovoríme ešte o niečom inom ako len striktnom procese VO. My ideme ďalej. Našou filozofiou je hodnota pre občana, teda či ten občan pocítil prínos tej-ktorej investície, napríklad kúpy osobného alebo nákladného auta nejakou organizáciou. Ak sa kúpi niečo, čo sa potrebuje iba pre niekoho províziu, je to proste problém. Následné odsúvanie nakúpeného majetku ako nepotrebného na iné organizácie je zlá koncepcia nákupu a niekto za ňu musí byť zodpovedný. Pri kontrole sa samozrejme posudzuje, či sa vykonala vhodná a dobrá príprava na nákup, či naň boli pripravené prostriedky, avšak najdôležitejší je zmysel samotného nákupu a jeho pridaná hodnota oproti stavu pred ním. Ako sme napríklad zistili pri medializovanom nákupe CT prístroja – síce peniaze naň boli, nejaká príprava sa vykonala, avšak predmet bol nakúpený zbytočne a neúčinne, jeho prehnané funkcie nemohli byť využité, nakoľko tu nerobíme takéto vyšetrenia, resp. sa tu neoperujú tie druhy ochorení, na zobrazovanie ktorých má počas operácie prístroj súčiastky. NKÚ jednoznačne odporúčal centralizovaný nákup, nakoľko sa dali očakávať množstevné zľavy, čo sa nakoniec po jeho realizácii aj ukázalo ako pravdivý predpoklad. Možno sa pri tomto centrálnom nákupe nepodarilo úplne všetko, ale nakúpili sme rádovo hospodárnejšie a výhodnejšie ako v tom prvom prípade, o ktorom verejnosť toľko počula.

Keď sme teda pri tom porovnávaní, realizujete aj nejaké benchmarky podobných nákupov so zahraničnými partnermi?

Samozrejme. Máme výbornú spoluprácu v rámci celej V4, nakoľko práve tieto trhy pokladáme za relevantné, sú obdobné veľkosťou a vychádzali aj z podobných socioekonomických fundamentov. Zároveň máme mnohé podobnosti sociálnej alebo rodinnej politiky.