Kúzlo nechceného alebo rozdeľovanie zákaziek na časti (prvá časť)
Rozdeľovanie alebo nerozdeľovanie zákaziek na časti, resp. ich zlučovanie, je dneska už veľkým kumštom a vycítiť, ako správne naložiť s predmetom zákazky, je pomaly porovnateľné s citom muškára, loviaceho pstruhy s 20-ročnou skúsenosťou. Akokoľvek zákazku obstarávate, takmer určite sa o dva roky vynorí orgán vnútornej kontroly (v lepšom prípade) alebo audítor EK (to už v tom horšom) a vysvetlí vám, prečo ste zákazku mali rozdeliť na časti, ak ste ju nerozdelili, prípadne prečo ste ju mali zlúčiť, ak ste ju rozdelili na viacero zákaziek, jednoducho po vojne je každý generál. Ako všeliek sa javí všetko obstarať nadlimitom, oznámiť začatie obstarávania i do priľahlých galaxií, dať pol roka na predkladanie ponúk, odoslať výzvy celému trhu a tender rozdeliť na 30 častí a bez podmienok účasti. Lenže to ten audítor asi v živote žiadne „véóčko“ reálne nerobil.
Ale poďme pekne poporiadku. Nové smernice, z ktorých pochádza náš súčasný zákon o verejnom obstarávaní, si zobrali pod svoje ochranné krídla malé a stredné podniky (ďalej v texte len „MSP“). V texte zákona to nenájdete, nachádza sa to však najmä v preambule smernice pre verejných obstarávateľov, ako aj v čl. 46 spomínanej smernice. No a samozrejme v metodických usmerneniach, ktoré približujú výklad zákona.
Akokoľvek šľachetná myšlienka (podporiť MSP) to bola a v zásade nepochybujem, že prinesie na mnohé drobné komodity nižšie ceny a väčšiu hospodársku súťaž, obstarávateľským organizáciám to spôsobuje skôr vrásky na čele. Nečudo. Kým donedávna bola táto povinnosť skôr v šedej zóne obstarávania a skôr vo forme odporúčania, teraz sa berie celkom vážne a dokonca v dokumentácii ku VO musíte v zásade každú zákazku odôvodňovať z hľadiska jej rozdelenia na časti (§ 28 ods. 2). Len tak mimochodom, najviac ma zatiaľ pobavila požiadavka riadiaceho orgánu vysvetliť, prečo sa palivá na palivové karty (v zložení nafta a benzín) nemohli obstarať s rozdelením na časti :)
Tu sme na mieste, kde nám nenapadajú žiadne objektívne kritériá alebo pravidlá, ktoré by som mohol určiť na rozhodnutie, ktorú časť zákazky dostane.
Ale späť k veci. Celú alchýmiu za rozdeľovaním na časti nie je možné obsiahnuť v jednom pojednaní, poďme sa v tomto článku sústrediť na pozitívnoprávnu novinku v smerniciach (a zákone), a totiž možnosť obstarávateľskej organizácie určiť, že pri rozdelení na časti sa obmedzí počet častí, ktoré sa môžu zadať jednému uchádzačovi. V tejto súvislosti si takúto možnosť vyhradí organizácia v oznámení, a zároveň v súťažných podkladoch určia cit. „objektívne a nediskriminačné kritéria alebo pravidlá, ktoré majú v úmysle uplatniť pri určení, ktoré časti zákazky sa zadajú, ak by uplatnenie kritérií na vyhodnotenie ponúk viedlo k tomu, že jednému uchádzačovi by sa zadalo viac častí ako stanovený maximálny počet.“
Poďme si to rozmeniť na drobné. Máme tri časti nadlimitného nákupu tovarov pre veľkú spoločnosť – veľkokapacitné tlačiarne, osobné počítače a sieťové komponenty (napr. routre, switche a pod). Ide o dostatočne príbuzné CPV kódy a i z hľadiska okruhu subjektov, ktoré môžu predmet zákazky dodať, sa tiež nachádzajú veľké prieniky. Ideme však podporovať MSP, takže sme všetko rozdelili na časti (rozdeliť do samostatných VO by sme ich nemali, aby nás neobvinili z umelého delenia za účelom obísť vyšší limitný postup) a dali ako kritérium najnižšiu cenu (tovar bude rovnaký, tak prečo vymýšľať).
Spoločným menovateľom tohto nešťastného ustanovenia je práve flagrantné pošliapavanie princípu hospodárnosti.