Protimonopolné hlavybolenie alebo Sprievodca vyzývaním v jednotlivých postupoch VO a EKS – vyzvať či nevyzvať?
V nadväznosti na náš rozhovor v predchádzajúcom čísle s Borisom Gregorom, podpredsedom Protimonopolného úradu SR, sme od vás prijali niekoľko telefonátov aj správ, v ktorých nám oznamujete svoje znepokojenie. Rozhovor totiž v časti o získavaní ponúk vo verejnom obstarávaní udrel na strunu zjavne stoviek, ak nie tisícok obstarávaní, v ktorých verejní obstarávatelia za účelom obdržania čo najväčšieho počtu ponúk (ktoré potrebujú pre „svoje“ riadiace orgány) obvolávajú a pozývajú do postupov VO (spravidla zákaziek s nízkou hodnotou) všemožné subjekty na trhu, aj tie, ktoré napríklad poznajú z minulej spolupráce, resp. ich poznajú cez odporučenie a podobne. Po prečítaní rozhovoru totiž prišli k presvedčeniu, že sú tieto výzvy nezákonné, resp. že môžu znamenať porušenie protisúťažných pravidiel. Osobitnou otázkou je pozývanie subjektov do súťaže v EKS, ktoré má byť anonymné. Kde je teda pravda?
Povieme vám na rovinu – toto sme v žiadnom prípade nechceli. Nedá sa totiž poprieť, že práve vyzvanie na účasť v súťaži je hlavným pilierom zvyšovania úrovne hospodárskej súťaže a ochrany pred akoukoľvek výčitkou kontrolného orgánu, že súťaž nebola otvorená konkurencii.
Je absolútne nelogické cestovať po kávu, o euro lacnejšiu, do vedľajšieho mesta alebo veľkého supermarketu.
Problém nastáva v prípadoch, kedy je, a to aj podľa slov podpredsedu PMÚ z minulého čísla, prizývaný subjekt, ktorému je priamo oznámená jeho „úloha“ – byť zúčastnený do počtu. A úplne najhoršie je, ak sa mu oznamuje suma, ktorú má ponúknuť v tej-ktorej súťaži. Toto je už porušenie súťažných pravidiel – zaváňa to totiž znalosťou zadávateľa zákazky, aké budú ostatné ponuky, prípadne tá „pravá“ ponuka. Toto konanie v žiadnom prípade nie je súladné so zákonom a vyzývanie na predkladanie takýchto ponúk iba za účelom dosiahnutia ich želaného počtu s vedomím, že ich ponuka s nadiktovanou sumou nebude úspešná, hraničí aj s trestným činom machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.
Toto konanie v žiadnom prípade nie je súladné so zákonom a hraničí aj s trestným činom.
Po tomto jednoznačnom vyhranení toho, čo dovolené nie je, sa pozrime na to, kedy má riadne vyzývanie zmysel v jednotlivých limitoch postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní.
1. Zákazka v hodnote do 5 000 €
Ako aj vyplýva z dikcie takejto zákazky a jej umiestnenia v zákone (§ 1 ods. 14 zákona, teda v tomto prípade podlimitné výnimky), tento nový druh postupu v sebe neobsahuje žiadne pokyny, ako pri obstaraní tovarov, služieb alebo prác postupovať. Nakoľko sa na túto zákazku nevzťahuje zákon, technicky nie je potrebné ani dodržať princípy, napr. hospodárnosti. Ak sa nakupuje zrnková káva v rámci drobného občerstvenia pre obec, je absolútne nelogické cestovať po kávu, o euro lacnejšiu, do vedľajšieho mesta alebo veľkého supermarketu. Ak si však chceme dať tú námahu a dodanie predmetu zákazky nám nesúri, môžeme výzvy pre dodávateľov kávy odoslať – napríklad s nacenením doručenia do sídla organizácie, prečo nie.
2. Zákazka s nízkou hodnotou
Ak vaša interná smernica stanovuje povinnosť zasielať výzvy na predkladanie ponúk, je potrebné ju dodržať napriek tomu, že zákon to priamo nevyžaduje.
Tomuto postupu je venovaný celý paragraf 117 zákona o verejnom obstarávaní. Hoci sú súčasné limity už obrovské, čuduj sa svete – zákon nijako neprikazuje verejnému obstarávateľovi ani poslať výzvu na predkladanie ponúk. Dôležité iba je, aby boli vynaložené náklady na predmet zákazky hospodárne – a to najmä kvôli podstatne vyššiemu limitu ako predchádzajúcich 5 000 eur. Pri celej dodávke kávy za 70 000 € už totiž rozhoduje každé euro za balíček a nie je pochýb, že sa cestovať do susednej dediny alebo vyzývať podnikateľov na trhu oplatí. Ak sa poslať výzvu predsa len rozhodneme, musíme zabezpečiť, aby sa so subjektami zaobchádzalo rovnako a nediskriminačne. Takúto dodávku kávy môžeme teda nakúpiť s výzvou alebo aj iba porovnaním rôznych dodávateľov a ich zverejnených ponúk na internete. Pozor, ak vaša interná smernica stanovuje povinnosť zasielať výzvy na predkladanie ponúk, je potrebné ju dodržať napriek tomu, že zákon to priamo nevyžaduje.
3. Podlimitná zákazka bez využitia elektronického trhoviska
@skryt
Padla za obeť zjednodušovaniu administrácie vo verejnom obstarávaní.
Možno vám to príde ako dávna minulosť, ale povinnosť zasielať výzvu, ktorú zasielate v procese zadávania podlimitnej zákazky na zverejnenie do slovenského vestníka verejného obstarávania, a to minimálne trom vybraným subjektom, sme mali ešte v roku 2016. Táto povinnosť zanikla spolu so zánikom „starého“ zákona č. 25/2006 Z. z. a v novom sa už neobjavila. Padla za obeť zjednodušovaniu administrácie vo verejnom obstarávaní. V súčasnosti sa už má za to, že samotné zverejnenie podlimitnej výzvy, o ktorej sa tak môže prostredníctvom vestníka dozvedieť celý trh, plne postačuje pre transparentnosť postupu. Samozrejme, výzvu na predkladanie ponúk môžete poslať vo vašom vlastnom záujme ľubovoľnému počtu možných dodávateľov – za predpokladu, že ku nim nepriložíte odporúčanú cenu.
4. Podlimitná zákazka s využitím elektronického trhoviska
Tu sa situácia trochu zamotáva. Jednak preto, že pri bežných tovaroch a službách môžete cez EKS súťažiť aj nízku hodnotu, kde samozrejme vyzývať nielen môžete, ale je to aj žiadúce. Zamotané je to ale najmä preto, že v zmysle viacerých metodických usmernení je obchodovanie na EKS anonymné. Pravdou však zostáva, že táto požiadavka sa týka najmä ustanovenia § 109 ods. 8, v zmysle ktorého Ministerstvo vnútra zabezpečí, aby vo verejnom obstarávaní prostredníctvom elektronického trhoviska bol až do uzatvorenia zmluvy uchádzač alebo záujemca identifikovaný výlučne bezvýznamovým identifikátorom, čo sa dodrží aj pri poslaní výzvy. Otázkou teda ostáva, či túto anonymitu porušíme v prípade, že po vyhlásení zákazky odošleme za účelom dosiahnutia čo najlepšej hospodárskej súťaže hypertextovú linku so zverejnenou súťažou na EKS, prípadne akémukoľvek uchádzačovi oznámime číslo zákazky v systéme EKS. Názor časopisu Verejné obstarávania v kocke je, že takéto „prezradenie“ toho, že bola verejným obstarávateľom vyhlásená súťaž v EKS, nijako neodporuje zákonu a ani neohrozuje jeho princípy, naopak. Aj keď sa nepredpokladá, že uchádzači sa o zákazke majú dozvedieť inak ako od samotného systému, môže sa stať, že majú nevhodne nastaveného klienta na zasielanie správ o nových zákazkách, prípadne môžeme na súťaženie vyzvať aj toho, kto na EKS zaregistrovaný zatiaľ nie je (a za predpokladu, že sme zvolili dlhšiu lehotu na predkladanie ponúk, inak to naozaj nestihne). Súťaženie v EKS v podlimitnej hodnote má byť iba rýchlejšie oproti vestníkovej verzii, avšak nemá nijako iné parametre – a vo vestníku je pri zákazke zverejnený kompletný set identifikačných aj kontaktných údajov verejného obstarávateľa. Záverom teda je, že nevidíme dôvod na nevyzvanie hospodárskych subjektov na zákazku, realizovanú v EKS.
Môžeme na súťaženie vyzvať aj toho, kto na EKS zaregistrovaný zatiaľ nie je.
5. Nadlimitná zákazka realizovaná vestníkom alebo EKS
V tomto prípade už nie sú žiadne pochyby o tom, že povinnosť vyzývať na účasť pri nadlimitných zákazkách nijako nie je. Samozrejme, odoslanie informácie o tom, že sa zákazka vyhlásila, nebude nikdy na škodu veci a pomôže zvýšiť transparentnosť a hospodársku súťaž. Treba dávať vo všetkých prípadoch iba pozor na to, aby uchádzačom neprenikli informácie o vyhlasovanej zákazke pred jej samotným zverejnením – v tom prípade by sa rovnosť všetkých hospodárskych subjektov narušila.
Tento článok vyšiel v časopise VO v kocke, číslo marec - apríl 2019. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať v našom e-shope.