Denník elektronického verejného obstarávania - 1. časť

Denník elektronického verejného obstarávania

Elektronické verejné obstarávanie sa stáva pomerne diskutovaným pojmom s mnohými nejasnosťami a otázkami. Predstavujeme vám novú rubriku, v ktorej sa pravidelne budeme zaoberať elektronickou komunikáciou a problémami jej aplikačnej praxe. V prvej rubrike sa pozrieme na súčasný legislatívny stav týkajúci sa elektronického verejného obstarávania ako aj na zámer úradu pre verejné obstarávanie v tejto oblasti.

Certifikácia a hodnovernosť elektronických systémov

Je certifikácia elektronických systémov povinná? Pri realizácii elektronického verejného obstarávania sa stretávame primárne s dvoma typmi elektronických nástrojov: elektronická aukcia v zmysle § 54 zákona č. 343/2015 o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“) a systém na elektronickú komunikáciu v zmysle § 20 zákona. Zatiaľ čo elektronické aukcie v súlade s § 151 a vyhláškou č. 132/2016 Z. z. zo dňa 23. marca 2016 musia byť certifikované, na systémy pre elektronickú komunikáciu sa táto povinnosť nevzťahuje.

Neexistuje totiž žiaden § ani vyhláška, ktoré by podmienky certifikácie pre tieto systémy upravovali. Keď sa pozrieme na zákon o verejnom obstarávaní, v § 20 zákona nájdeme niekoľko štandardov, ktoré musia systémy pre elektronické verejné obstarávanie spĺňať. Zákon dopĺňa vyhláška úradu, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických a funkčných požiadavkách pre nástroje a zariadenia používané na elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní, ktorá by mala vstúpiť do platnosti 15. februára 2019 (v čase publikovania článku bola vyhláška tesne po medzirezortnom pripomienkovom konaní). Pozrime sa teda bližšie najmä na vyhlášku, ktorá dopĺňa pomerne nejasný § 20.

Vyhláška úradu sa vo viacerých bodoch odkazuje na Výnos Ministerstva financií SR č. 55/2014, v ktorom sú definované štandardy pre systémy verejnej správy, vrátane štandardov pre registráciu, identifikáciu, či autentifikáciu. Nižšie vám prinášame prehľad tých najčastejších:

I. využitie elektronických podpisov

Identifikácia osoby prebieha cez zaručený elektronický podpis (najčastejšie elektronický občiansky preukaz – ďalej len „eID“), vďaka čomu daná osoba okamžite overí svoju identitu. Takéto overenie musí umožňovať každý elektronický nástroj v súlade s § 20 ods. 4 zákona. Nakoľko nie každý používateľ je držiteľom eID, elektronické systémy štandardne podporujú aj jeden z nižšie uvedených štandardov.

II. využitie emailovej adresy

Najjednoduchším a najrozšírenejším spôsobom je identifikácia osoby cez jej meno, priezvisko a emailovú adresu, pričom overenie identity prebieha cez overenie zadanej emailovej adresy. Autentifikácia do systému následne prebieha cez heslo (alebo PIN), ktorý si daná osoba nastavila (prípadne bol systémom vygenerovaný). 

III. využitie poštovej zásielky

Zaslanie overovacieho kódu do vlastných rúk danej osoby a jeho následné zadanie do elektronického systému. Pri tomto type overovania sme však spravili krok „späť“, keď na to, aby sme mohli komunikovať elektronicky musí byť doručená listinná podoba kódu, ktorý je treba ručne vložiť do systému. Nevýhodou oproti vyššie uvedeným modelom I a II je aj to, že listinné doručovanie trvá cca 1 - 3 dni, čo koniec koncov nepriamo skracuje lehotu na predkladanie ponúk.

@skryt

Ďalším dôležitým bodom vyhlášky je stanovenie požiadaviek na zabezpečenie ponúk. V § 7 vyhlášky sa uvádza: „Systém zabezpečuje integritu a zachovanie dôvernosti údajov uvedených v ponuke, návrhu alebo žiadosti o účasť, ak vytvára k predloženej ponuke, žiadosti o účasť alebo návrhu digitálny odtlačok vytvorený pomocou hašovacej funkcie SHA256 alebo vyššej“.

Projekt Úradu pre verejné obstarávanie „Systém verejného obstarávania“ – krok správnym smerom?

Úrad pre verejné obstarávanie zverejnil dňa 14. januára 2019 Štúdiu uskutočniteľnosti projektu „Systém verejného obstarávania“. Pomerne rozsiahly dokument, pre mnohých zo svojej technickej povahy nezrozumiteľný, no zásadný. V tomto dokumente ÚVO predostrelo víziu rozvoja elektronického verejného obstarávania, v ktorej prezentovalo viacero modelov vývoja elektronického verejného obstarávania na Slovensku.

Aké sú hlavné prínosy tohto preferovaného modelu?

• rozsiahla úprava infraštruktúry úradu pre verejné obstarávanie a systému EVO,

• väčšia regulácia komerčných systémov prostredníctvom ich certifikácie a prepojenia na infraštruktúru úradu pre verejné obstarávanie,

• väčšia transparentnosť agregovaním všetkých údajov na centrálnej úrovni pod dohľadom úradu pre verejné obstarávanie,

• efektívnejšia prepojenosť verejných a súkromných systémov.

Vízia je teda pomerne ambiciózna, najmä ak vezmeme do úvahy, že všetky zmeny by mali prebehnúť v horizonte dvoch rokov, čo je vzhľadom na súčasný stav veľmi veľkou výzvou, s ktorou sa chce ÚVO popasovať. A keď sme pri termínoch, nedá mi nepoznamenať aj to, že na pripomienkovanie tak zásadného dokumentu nechalo ÚVO len jeden týždeň odo dňa zverejnenia tejto štúdie. Pomerne málo času na prečítanie, nie to ešte zanalyzovanie dokumentu. Dúfam však, že ak už nie k tvorbe tejto stratégie, tak aspoň k jej implementácii  budú prizvané aj zainteresované strany, ktorých v tomto prípade nie je málo.

Stretli ste sa v aplikačnej praxi elektronického verejného obstarávania s nejasnosťami či otázkami, na ktoré by ste chceli počuť odpovede? Napíšte nám a v najbližšej rubrike sa môžeme venovať práve vašim problémom.

Pýtajte sa na: info@povinnaElektronizacia.sk

Tento článok vyšiel v časopise VO v kocke, číslo január - február 2019. Ak máte záujem o celý časopis, môžete si ho objednať v našom e-shope.