Čo priniesla veľká novela? - 1. časť

Čo priniesla veľká novela? - 1. časť

V májovom čísle časopisu VO V KOCKE (ročník 2017) sme vás informovali, že ešte v roku 2015 museli verejní obstarávatelia postupovať pri zákazkách na dodanie tovaru bežne dostupného na trhu, okrem potravín, na uskutočnenie stavebných prác bežne dostupných na trhu alebo na poskytnutie služieb bežne dostupných na trhu, pričom predpokladaná hodnota bola rovnaká alebo vyššia ako 1 000 eur, cez Elektronický kontraktačný systém. Neskôr sa tento limit posunul pre verejných obstarávateľov, s výnimkou Slovenskej republiky zastúpenej svojimi orgánmi, na 5 000 eur a 1. júna 2017 na 15 000 eur. Po roku a pol nadobúda novela zákona o verejnom obstarávaní účinnosť opäť a opäť sa menia aj finančné limity. Ich zmeny vám popíšeme v tomto článku.

Novým inštitútom zákona o verejnom obstarávaní je tzv. zákazka malého rozsahu, ktorá nám pribudla do § 1 odseku 14 zákona o verejnom obstarávaní: “Tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 5 000 eur v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok.” Na tieto zákazky sa teda zákon o verejnom obstarávaní nebude vôbec vzťahovať.

Z dôvodu vzniku tzv. zákazky malého rozsahu nám všetky zákazky s nízkou hodnotou začínajú na sume rovnakej alebo vyššej ako 5 000 eur.

Ustanovenie § 117 zákona o verejnom obstarávaní – zákazky s nízkou hodnotou bolo oproti predchádzajúcej právnej úprave zákaziek s nízkou hodnotou celé zmenené. Bolo však ponechané akou cestou sa v snahe o dosiahnutie hospodárnosti vyberie verejný obstarávateľ a aké priority si pritom nastaví, tzn., že zákon o verejnom obstarávaní nám nestanovuje exaktný postup ako je to napr. pri podlimitných a nadlimitných zákazkách. Zákon o verejnom obstarávaní nám v tomto prípade teda ani neustanovuje koľko hospodárskych subjektov má byť oslovených alebo koľko ponúk má byť predložených, ale obdobne ako je tomu v prípade priamych rokovacích konaní, má snahu vynucovať povinnosť dodržiavania princípov rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie vo vzťahu k hospodárskym subjektom, ktoré verejný obstarávateľ osloví za účelom predloženia ponúk. Snahou je teda vytvoriť rovnaké príležitosti pre všetky podniky, o ktoré verejný obstarávateľ prejaví záujem. V súlade s princípom transparentnosti má verejný obstarávateľ v dokumentácii zachytávať všetky „podstatné“ úkony a následne ich uchovať po dobu desiatich rokov od uzavretia zmluvy. Aj napriek voľnému procesu zadávania zákaziek s nízkou hodnotou je potrebné, aby vo vzťahu k vybranému dodávateľovi boli splnené dve elementárne požiadavky, a síce, aby bol oprávnený dodávať tovar, poskytovať službu alebo uskutočňovať stavebné práce, a aby zadanie zákazky nebolo výsledkom konfliktu záujmov.

Finančné limity pre zákazky s nízkou hodnotou sú po novom nasledovné:

Ako môžeme vidieť vo vyššie uvedenej tabuľke, upravila sa nám aj spodná hranica finančných limitov pre civilné podlimitné zákazky, ktoré sa nám pre osoby podľa § 7 ods. 1, písm. a) až e) zákona o verejnom obstarávaní zjednotili, a to bez ohľadu na tzv. bežnú dostupnosť tovaru (služieb) na trhu, ako tomu bolo doteraz. Nové finančné limity pre civilné podlimitné zákazky sú uvedené nižšie, pričom porovnaním oboch tabuliek si môžete všimnúť, že zákon o verejnom obstarávaní pri potravinách nebude upravovať kategóriu podlimitných zákaziek.

Osobitnou kategóriu vo verejnom obstarávaní boli tzv. dotované subjekty. Na základe prijatej novely sú zo zákona o verejnom obstarávaní vyňaté okrem tzv. zákaziek malého rozsahu aj zákazky dotovaných subjektov, ktorým verejný obstarávateľ poskytne menej ako 50 % z ceny obstaraného tovaru, služby alebo stavebných prác, t. j. dotovaný subjekt si zákazku financuje min. z polovice sám. Na takéto prípady sa teda zákon o verejnom obstarávaní nebude vzťahovať.