Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-199/15 – CICLAT
V rozsudku Súdneho dvora zo dňa 10. novembra 2016 vo veci C-199/15 – CICLAT Súdny dvor potvrdil nekompromisný taliansky prístup, ktorý spočíva vo vylúčení uchádzačov z postupov zadávania verejných zákaziek na tovary, služby a stavebné práce z dôvodov nesplnenia si povinností odvodov príspevkov na sociálne zabezpečenie. Bude tento prístup aj v súlade so smernicou č. 2014/24/EÚ, ktorá zavádza právny inštitút– „tzv. self-cleaning hospodárskeho subjektu“?
Skutkový stav
Verejný obstarávateľ vyhlásil verejné obstarávanie na poskytovanie služieb – upratovacie služby, ktorého úspešným uchádzačom bolo konzorcium CICLAT. V zmysle Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania bol uchádzač povinný pod sankciou vylúčenia vyhlásiť, že spĺňa všeobecné podmienky účasti. Uvedené je obdobou nášho inštitútu čestného vyhlásenia na preukázanie podmienok účasti podľa starého zákona o verejnom obstarávaní . Dňa 10. septembra 2012 jeden z členov konzorcia CICLAT urobil vyhlásenie, že „sa nedopustil právoplatne preukázaného vážneho alebo vydaniu DURC brániaceho porušenia predpisov uplatniteľných v oblasti odvodov príspevkov na sociálne zabezpečenie ...“. Verejný obstarávateľ dopytoval príslušný orgán sociálneho zabezpečenia, ktorý mu potvrdil, že k dátumu vyhlásenia, t.j. k 10. septembru 2012 člen konzorcia nesplnil svoje povinnosti v oblasti odvodu príspevkov sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o platbu poistného, keďže neuhradil tretiu časť poistného vo výške 33 148,28 €. Táto tretia časť bola splatná 16. augusta 2012 a bola nakoniec uhradená spolu s poslednou štvrtou časťou dňa 05. decembra 2012, t.j. predtým ako sa dopytoval verejný obstarávateľ orgánu sociálneho zabezpečenia a ako bol známy výsledok verejného obstarávania.
Rozsudok SD vo veci C-199/15 – CICLAT nadväzuje už na skôr vydaný rozsudok SD zo dňa 10. júla 2014 vo veci C-358/12 – Consorzio Stabile Libor Lavori Pubblici.
Právny rámec
Podľa talianskej legislatívy „Z účasti na postupoch zadávania koncesií a verejných zákaziek na práce, dodávky tovaru a služby sa vylúčia, pričom im nemožno zadať subdodávateľské zákazky ani s nimi uzavrieť zmluvy týkajúce sa týchto zákaziek, osoby: ktoré sa dopustili právoplatne preukázaného vážneho porušenia predpisov v oblasti odvodov príspevkov na sociálne zabezpečenie podľa ustanovení talianskych právnych predpisov alebo právnych predpisov štátu, v ktorom majú svoje sídlo“. Súdny dvor skúmal, či uvedené ustanovenie vnútroštátneho práva je v súlade najmä s článkom 45 smernice 18/2004, ktorý nám stanovoval nasledovné: „... Každý hospodársky subjekt môže byť z účasti v zadávacom konaní vylúčený, ak: nesplnil povinnosti týkajúce sa odvodov príspevkov na sociálne zabezpečenie podľa ustanovení právnych predppsiov krajiny, v ktorej je usadený, alebo krajiny verejného obstarávateľa; ...“
Prejudiciálna otázka
„Bráni článok 45 smernice 18/2004 v spojení so zásadou primeranosti, ako aj články 49 a 56 ZFEÚ takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v rámci postupu zadávania zákaziek nad prahovou hodnotou umožňuje požadovať z úradnej povinnosti potvrdenie vydané orgánmi sociálneho zabezpečenia (DURC) a stanovuje verejnému obstarávateľovi povinnosť, aby za dôvod vylúčenia považoval potvrdenie, z ktorého vyplýva predchádzajúce porušenie povinnosti odvodu príspevkov na sociálne zabezpečenie, a to najmä ak táto prekážka pretrváva počas účasti na zadávacom konaní, hoci o nej hospodársky subjekt, ktorý sa na nej zúčastnil na základe kladného a platného DURC, nevedel, ale v čase zadania zákazky alebo preskúmania z úradnej povinnosti už v každom prípade neexistovala?“
Súdny dvor sa vyhol problematike nepriamej diskriminácie s odvolaním sa na skutočnosť, že „z rozhodnutia vnútroštátneho súdu nevyplýva, že by podniky so sídlom v iných členských štátoch predložili ponuky vo veci samej.“